22.  
SÖDERBÄCK proti ŠVÉDSKU  
rozsudok  
Európskeho súdu pre ¾udské práva  
z 28. októbra 1998  
(Na preklad sa použil  
originálny rozsudok Európskeho súdu  
pre ¾udské práva – 113/1997/897/1109)  
Preklad: Mgr. Zuzana Kupcová, PhD.  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
55  
54  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI  
NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY  
1. Rozhodnutie o osvojení sa posúdi ako zasahovanie do práva sažovate¾a  
na rešpektovanie jeho rodinného života ustanoveného v èlánku 8 ods. 1.  
Takéto zasahovanie nemá za následok porušenie tohto èlánku, ak je  
„ustanovené zákonom“, sleduje jeden alebo nieko¾ko legitímnych cie¾ov  
uvedených v èlánku 8 ods. 2 a ak sa môže považova za „nevyhnutné  
v demokratickej spoloènosti“. (pozri tento rozsudok ods. 25)  
Švédske súdy rozhodli o osvojení maloletej M. bez privolenia jej biolo-  
gického otca a proti odporúèaniu orgánu sociálnej starostlivosti. Osvojite-  
¾om sa stal manžel matky dieaa. Hoci súdy postupovali v súlade s prísluš-  
ným zákonom, sažovate¾ — biologický otec dieaa — považuje osvojenie  
jeho dcéry za zásah štátu do práva na rešpektovanie jeho rodinného života,  
ktoré mu zaruèuje èlánok 8 Dohovoru. Úlohou Európskeho súdu pre ¾ud-  
ské práva bolo v tomto prípade posúdi, èi rozhodnutie o osvojení, ktoré je  
zásahom do práva na rešpektovanie rodinného života sažovate¾a, bolo „ne-  
vyhnutné v demokratickej spoloènosti“.  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
57  
56  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE L’HOMME  
28 octobre 1998  
EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA  
28. októbra 1998  
AFFAIRE SÖDERBÄCK  
PRÍPAD SÖDERBÄCK  
ARRÊT  
(version raccourcie)  
ROZSUDOK  
(krátené)  
En l’affaire Söderbäck c. Suède,  
V prípade Söderbäck proti Švédsku  
La Cour européenne des Droits de l’Homme, constituée, conformément à  
l’article 43 de la Convention de sauvegarde des Droits de l’Homme et des  
Libertés fondamentales (“la Convention”) et aux clauses pertinentes de son  
règlement B, en une chambre composée des juges dont le nom suit:  
Európsky súd pre ¾udské práva v súlade s èlánkom 43 Dohovoru o ochrane  
¾udských práv a základných slobôd („Dohovor“) a príslušnými ustanove-  
niami Rokovacieho poriadku Súdu B v komore zloženej z týchto sudcov:  
M. THÓR VILHJÁLMSSON, président,  
Mme E. PALM,  
THÓR VILHJÁLMSSON, prezident,  
E. PALMOVÁ,  
MM. I. FOIGHEL,  
R. PEKKANEN,  
I. FOIGHEL,  
R. PEKKANEN,  
J. M. MORENILLA,  
L. WILDHABER,  
D. GOTCHEV,  
J. M. MORENILLA,  
L. WILDHABER,  
D. GOTCHEV,  
M. VOICU,  
M. VOICU,  
V. BUTKEVYCH,  
V. BUTKEVYCH,  
ainsi que de MM. H. PETZOLD, greffier, et P.J. MAHONEY, greffier adjoint,  
ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,  
Après en avoir délibéré en chambre du conseil les 30 juin et 24 septembre  
1998,  
po rokovaní na neverejnom zasadnutí 30. júna a 24. septembra 1998  
Rend l’arrêt que voici, adopté à cette dernière date:  
vynáša tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom uvedenom dni:  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
59  
58  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
KONANIE1  
...  
PROCÉDURE  
...  
EN FAIT  
K FAKTOM  
I. LES CIRCONSTANCES DE L’ESPÈCE  
I. OKOLNOSTI PRÍPADU  
6. M. Söderbäck, né en 1957 et résidant à Stigtomta, occupe depuis  
1987 un emploi de chauffeur d’autobus.  
6. Pán Söderbäck, narodený v roku 1957, býva v Stigtomte a od roku  
1987 pracuje ako šofér autobusu.  
7. Le requérant rencontra K.W. en 1980. Ils étaient amis, mais sans  
entretenir de liaison stable. Le 19 septembre 1982, K.W. donna naissance à  
une fille, M., dont le requérant est le père. Celui-ci se rendit une fois à la  
maternité pour voir K.W. et l’enfant. Au cours des mois suivants, il vit M.  
au domicile de K.W. à deux reprises. Il assista également au baptême de  
l’enfant. Au printemps 1983, il s’occupa de M. pendant une heure environ.  
Il n’eut pas d’autres contacts avec sa fille pendant cette année-là.  
7. V roku 1980 sa sažovate¾ zoznámil s K. W. Priatelili sa, ich vzah  
však nebol stabilný. Dòa 19. septembra 1982 K. W. porodila dcéru M., kto-  
rej otcom je sažovate¾. Tento prišiel jedenkrát do pôrodnice navštívi K. W.  
a diea. V priebehu nasledujúcich mesiacov sažovate¾ dvakrát navštívil M.  
v byte K. W. Bol aj na krste dieaa. Na jar roku 1983 sa približne hodinu  
staral o M. Iné kontakty so svojou dcérou poèas tohto roku nemal.  
Comme l’indique un rapport du conseil social (socialnämnden) de Nykö-  
ping, cité ci-dessous (paragraphe 13), K.W. pensait que le requérant abusait  
de l’alcool et qu’il ne convenait pas qu’il voie sa fille autrement que quand  
il était sobre. Le requérant affirme qu’il a renoncé à voir M. en partie à  
cause des obstacles dressés par K.W. et en partie du fait de ses difficultés  
professionnelles. En outre, il avait eu des problèmes de boisson.  
Ako to uvádza správa sociálnej rady (socialnämnden) v Nyköpingu, nižšie  
uvedená (odsek 13) K. W. si myslela, že sažovate¾ nadmerne požíva alkohol  
a teda nie je vhodné, aby navštevoval svoju dcéru, keï nie je triezvy. Sažo-  
vate¾ tvrdí, že navštevovania M. sa vzdal èiastoène preto, že mu v tom brá-  
nila K. W., a èiastoène pre profesionálne ažkosti. Okrem toho mal problé-  
my s pitím.  
8. Selon le requérant, ces problèmes disparurent lorsqu’il rencontra  
A.H. en 1984. Celle-ci avait un fils de deux ans. Ils s’installèrent ensemble  
en janvier 1985.  
8. Pod¾a sažovate¾a tieto problémy zanikli v roku 1984, keï sa zozná-  
mil s A. H. Táto mala dvojroèného syna. V januári 1985 zaèali spolu ži.  
9. En 1983, K.W. rencontra M.W. Ils commencèrent à cohabiter en mai  
1983 et se marièrent en janvier 1989.  
9. V roku 1983 sa K. W. zoznámila s M. W. V máji 1983 zaèali spolu ži  
a v januári 1989 uzavreli manželstvo.  
10. Le requérant vit sa fille une seule fois en 1984. Il souhaitait avoir des  
contacts plus fréquents mais K.W. y était selon lui opposée. Toutefois, le  
requérant vit sa fille de temps à autre entre 1984 et 1986, lorsque lui et  
A.H. emmenaient le fils de cette dernière chez sa nourrice, qui vivait non  
loin de celle de M. De plus, le requérant vit M. en juin 1986, lorsque celle-ci  
vint à l’anniversaire du fils de A.H.  
10. V roku 1984 sažovate¾ navštívil svoju dcéru iba raz. Prial si, aby sa  
stýkali èastejšie, ale K. W. mu v tom pod¾a neho bránila. Sažovate¾ však  
obèas navštívil svoju dcéru v období rokov 1984 až 1986, keï spolu s A. H.  
vodili jej syna k jeho opatrovate¾ke, ktorá bývala blízko opatrovate¾ky M.  
Okrem toho sa sažovate¾ stretol s M. v júni 1986, keï prišla na narodeni-  
ny syna A. H.  
1V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza svoj procedurálny postup pri prejedná-  
vaní tohto prípadu. Pozn. autora.  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
61  
60  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
11. Keïže K. W. údajne odmietala akýko¾vek kontakt medzi M. a sažo-  
vate¾om, sažovate¾ v júni 1987 požiadal o pomoc orgány sociálnej starost-  
livosti v Nyköpingu, aby mu povolili navštevova jeho dcéru. V novembri  
1987 sa sažovate¾ a K. W. jedenkrát stretli na úrade sociálnej starostlivosti,  
aby tento problém prediskutovali. K. W. vyjadrila želanie, aby sažovate¾ovi  
ešte nebolo povolené stýka sa so svojou dcérou. V roku 1988 sociálny pra-  
covník poverený touto záležitosou viackrát navštívil sažovate¾a a K. W.,  
každého zvl᚝, medzi sažovate¾om a M. však nedošlo k žiadnemu stretnu-  
tiu. Ako vyplýva z príslušných poznámok zapísaných v denníku, sažovate¾  
sa s dotknutým orgánom kontaktoval maximálne raz za dva mesiace.  
11. K.W. refusant prétendument tout contact entre M. et le requérant,  
celui-ci demanda en juin 1987 l’aide des services sociaux de Nyköping pour  
lui permettre de rendre visite à sa fille. Le requérant et K.W. se rencontrè-  
rent une fois au bureau social en novembre 1987 pour examiner la ques-  
tion. K.W. exprima le souhait que le requérant ne fût pas encore autorisé à  
voir sa fille. En 1988, le travailleur social chargé du dossier vit à d’autres  
reprises le requérant et K.W. séparément, mais aucune rencontre n’eut lieu  
entre le requérant et M. Ainsi qu’il ressort des observations pertinentes  
inscrites au journal, il prit contact avec l’autorité concernée au plus une  
fois tous les deux mois.  
12. V novembri 1988 podal M. W. na okresný súd (tingsrätten) v Ny-  
köpingu návrh na osvojenie M. Keïže sažovate¾ odmietol da privolenie  
na osvojenie, vo februári 1989 požiadal súd o priznanie práva na styk s die-  
aom. Súd rozhodol, že sa poradí so sociálnou radou v Nyköpingu (kapi-  
tola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka — Föräldrabalken) a posudzovanie  
otázky práva na styk odroèil, èakajúc na výsledok konania o osvojení.  
12. En novembre 1988, M.W. demanda au tribunal de district (tingsrät-  
ten) de Nyköping l’autorisation d’adopter M. Refusant de consentir à  
l’adoption, le requérant demanda en février 1989 au tribunal de lui accor-  
der un droit de visite. Le tribunal décida de consulter le conseil social de  
Nyköping (chapitre 4, article 10, du code parental — Föräldrabalken) et  
reporta l’examen de la question du droit de visite en attendant l’issue de la  
procédure d’adoption.  
13. Rada vykonala šetrenie, v priebehu ktorého vypoèula sažovate¾a  
(kapitola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka), K. W. a M. W. Vo svojom po-  
sudku z 31. októbra 1989 dospela k záveru, že osvojenie M. pánom M. W.  
nebude v záujme dieaa, a preto odporuèila súdu, aby návrh M. W. zamie-  
tol. Rada sa opierala najmä o dôvody uvedené nižšie.  
13. Le conseil effectua une enquête au cours de laquelle il entendit le  
requérant (chapitre 4, article 10, du code parental), K.W. et M.W. Dans son  
avis du 31 octobre 1989, le conseil conclut que l’adoption de M. par M.W.  
ne serait pas dans l’intérêt de l’enfant et recommanda en conséquence au  
tribunal de rejeter la demande de M.W. Le conseil s’était notamment ap-  
puyé sur les considérations ci-dessous.  
Predovšetkým poznamenala, že K. W. a M. W. žijú spolu už viac ako šes  
rokov a od januára 1989 sú zosobášení. Ich manželstvo sa javí ako stabilné  
a harmonické. M. W. sa stal z psychologického h¾adiska otcom M. a pre-  
chováva k nej tie isté city, ako keby bola jeho vlastnou dcérou. M. W. pova-  
žuje za žiaduce súdne potvrdi túto situáciu osvojením, ktoré upevní posta-  
venie dieaa v kruhu rodiny.  
Správa ïalej uvádzala, že sa zdá, že vzah sažovate¾a s A. H. a jej synom  
je stabilný. Sažovate¾ tvrdil, že sa vždy zaujímal o svoju dcéru, no poèas  
nieko¾kých rokov nemal kvôli svojim osobným ažkostiam energiu potreb-  
nú na to, aby ju navštevoval. Bol proti osvojeniu a domnieval sa, že jeho  
dcéra má právo pozna svojho vlastného otca. Uvedomoval si, že urèitú do-  
bu sa bude musie vzah s jeho dcérou budova opatrne.  
Il releva en premier lieu que K.W. et M.W. vivaient ensemble depuis plus  
de six ans et étaient mariés depuis janvier 1989. Leur mariage paraissait  
stable et harmonieux. M.W. était devenu, psychologiquement parlant, le  
père de M., et éprouvait envers elle les mêmes sentiments que si elle était sa  
propre fille. M.W. jugeait souhaitable d’entériner cette situation grâce à  
une adoption qui conforterait la place de l’enfant au sein de la famille.  
Le rapport signalait ensuite que le requérant semblait entretenir une  
relation stable avec A.H. et le fils de celle-ci. L’intéressé affirmait s’être tou-  
jours intéressé à sa fille mais, pendant quelques années, il n’avait pas eu  
l’énergie nécessaire pour la voir, en raison de ses difficultés personnelles. Il  
s’opposait à l’adoption et considérait que sa fille avait le droit de connaître  
son père naturel. Il se rendait compte que la relation avec sa fille devrait se  
construire avec précautions pendant un certain temps.  
Správa obsahovala nasledujúce poznámky:  
Le rapport contenait les remarques suivantes:  
„Pracovníci, ktorí uskutoènili šetrenie, sa domnievajú, že (M.) má, tak ako všet-  
ky deti, právo pozna svoj pôvod. Je tiež dôležité, aby bola o òom informovaná èo  
možno najskôr. A preto nesúhlasíme s názorom (K. W.) a (M. W.), pod¾a ktorého  
bude pre (M) lepšie, ak poèká. Práve naopak, myslíme si, že poveda (M.) v období  
dospievania alebo dospelosti, že (M. W.) nie je jej vlastný otec, bude pre òu, so všet-  
kou pravdepodobnosou, traumatizujúca skúsenos. Domnievame sa tiež, že (M.)  
má právo pozna svojho otca a jeho rodinu. Nezdie¾ame obavy (K. W.) a (M. W.),  
že (M.) sa odcudzí (M. W.), prièom vieme, že by bolo prirodzené, keby zareagovala  
“Les enquêteurs sont d’avis que [M.], comme tous les enfants, a le droit de  
connaître ses origines. Il est également important qu’elle en soit informée le plus tôt  
possible. Dès lors, nous ne partageons pas l’opinion de [K.W.] et [M.W.] selon la-  
quelle il est préférable pour [M.] d’attendre. Au contraire, nous croyons que selon  
toute probabilité, le fait de dire à [M.] à l’adolescence ou à l’âge adulte que [M.W.]  
n’est pas son père naturel sera pour elle une expérience traumatisante. Nous esti-  
mons également que [M.] a le droit de connaître son père et la famille de celui-ci.  
Nous ne partageons pas les craintes de [K.W.] et [M.W.] que [M.] s’éloigne de  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
63  
62  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
tak alebo inak. Sme však toho názoru, že pre (M.) by bolo vhodné pozna svojho ot-  
ca a jeho rodinu. Láska dcéry k otcovi, ktorú (M.) pociuje k (M. W.), nebude tým-  
to narušená a (M. W.) zostane z psychologického h¾adiska pravdepodobne vždy ot-  
com (M.).  
[M.W.], tout en sachant qu’il serait naturel qu’elle réagisse d’une façon ou d’une  
autre. Toutefois, nous sommes d’avis qu’il pourrait être bénéfique pour [M.] de  
connaître son père et la famille de celui-ci. L’amour filial qu’elle ressent pour [M.W.]  
n’en sera pas pour autant altéré et [M.W.] demeurera probablement toujours le père  
de [M.] sur le plan psychologique.  
Pracovníci, ktorí uskutoènili šetrenie, sa domnievajú, že nejde o to, aby sa pove-  
dalo, ktorý otec je „lepší“, ale predovšetkým o právo pozna svojich predkov a stretá-  
va sa s nimi. Pod¾a nás teda nie je vhodné podporova návrh na osvojenie M., ako  
ho sformuloval M. W.“  
Les enquêteurs considèrent qu’il ne s’agit pas de dire quel est le « meilleur » père,  
mais plutôt du droit de connaître et de rencontrer ses ascendants. Nous ne jugeons  
donc pas qu’il convienne d’appuyer la demande d’adoption de M. formulée par  
M.W.”  
14. Dòa 12. decembra 1989 súd uskutoènil pojednávanie, v priebehu  
ktorého vypoèul sažovate¾a (kapitola 4 èl. 10 rodièovského zákonníka) a  
M. W. Rozhodnutím z 22. decembra 1989 súd súhlasil, aby si M. W. osvojil  
M. pod¾a kapitoly 4 èl. 6 rodièovského zákonníka. Súd svoje rozhodnutie  
odôvodnil takto:  
14. Le 12 décembre 1989, le tribunal tint une audience au cours de la-  
quelle il entendit le requérant (chapitre 4, article 10, du code parental) et  
M.W. Par une décision du 22 décembre 1989, le tribunal autorisa M.W. à  
adopter M. en vertu de l’article 6 du chapitre 4 du code parental. Le tribu-  
nal motiva ainsi sa décision:  
„Šetrenie v tomto prípade preukázalo, že (M.) žije s (K. W.) od svojho narode-  
nia a že (M. W.) sa zúèastòuje na výchove (M.) od jej ôsmich mesiacov. Pod¾a zís-  
kaných informácií (M.) považuje (M. W.) za svojho otca. Zdá sa, že (sažovate¾) sa  
spoèiatku obèas stretával s (M.), ale neskôr sa kontakty medzi nimi prakticky skon-  
èili. Za týchto podmienok sa nemožno domnieva, že potreba (M.) stýka sa so (sa-  
žovate¾om) je taká, aby bola prekážkou osvojenia.  
“L’enquête en l’espèce a montré que [M.] vit avec [K.W.] depuis sa naissance et  
que [M.W.] participe à l’éducation de [M.] depuis que celle-ci a huit mois. Selon les  
informations recueillies, [M.] considère [M.W.] comme son père. Il apparaît qu’à  
l’origine, [le requérant] a rencontré [M.] de temps à autre, mais les contacts entre  
eux ont par la suite pratiquement cessé. Dans ces conditions, on ne saurait considé-  
rer que le besoin qu’a M. d’avoir des contacts avec [le requérant] soit tel qu’il consti-  
tue un obstacle à l’adoption.  
Z týchto dôvodov a vzh¾adom na to, že je navyše dôvod domnieva sa, že osvoje-  
nie je v záujme dieaa, sa návrhu vyhovuje.“  
Par ces motifs, et considérant qu’il y a par ailleurs lieu de juger que l’adoption est  
dans l’intérêt de l’enfant, la demande est accueillie.”  
15. Dòa 5. februára 1991 odvolací súd v Svea (Svea hovrätt) potvrdil roz-  
hodnutie okresného súdu...  
15. Le 5 février 1991, la cour d’appel de Svea (Svea hovrätt) confirma la  
décision du tribunal de district...  
II. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO  
II. LE DROIT INTERNE PERTINENT  
...  
...  
17. Kapitola 4 rodièovského zákonníka obsahuje všeobecné ustanovenia  
o osvojení. Èlánok 3 uvádza, že ženatý muž alebo vydatá žena si môžu osvo-  
ji diea svojho manžela s jeho súhlasom. Pod¾a èlánku 5 písm. a) si malole-  
tého do 18 rokov nemožno osvoji bez privolenia jeho rodièov. Privolenie ro-  
dièa, ktorému diea nebolo zverené do výchovy, však nie je potrebné.  
17. Le chapitre 4 du code parental comporte des dispositions générales  
sur l’adoption. L’article 3 prévoit qu’une personne mariée peut adopter  
l’enfant de son conjoint avec le consentement de ce dernier. En vertu de  
l’article 5 a), un mineur de 18 ans ne peut être adopté sans le consentement  
de ses parents. Toutefois, le consentement du parent qui n’est pas investi  
de la garde de l’enfant n’est pas requis.  
Pod¾a kapitoly 4 èl. 6 príslušný súd musí preskúma, èi je vhodné pri-  
stúpi k osvojeniu a povolí ho len vtedy, ak je osvojenie na prospech dieaa  
a ak eventuálny osvojite¾ diea vychovával alebo má v úmysle vychováva  
ho, alebo, ak existujú osobitné dôvody svedèiace v prospech osvojenia,  
vzh¾adom na osobitný vzah medzi osvojite¾om a dieaom.  
Conformément à l’article 6 du chapitre 4, le tribunal compétent doit  
examiner s’il convient de procéder à l’adoption et ne l’autorise que si  
l’adoption est favorable à l’enfant et si l’adoptant éventuel a élevé l’enfant  
ou a l’intention de le faire, ou s’il existe des raisons particulières militant  
en faveur de l’adoption, eu égard à la relation particulière entre l’adoptant  
et l’enfant.  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
65  
64  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
Pod¾a kapitoly 5 èl. 8 sa osvojené diea považuje zo zákona za diea  
osvojite¾a, a nie vlastného rodièa. To neplatí, ak je vlastný rodiè manželom  
osvojite¾a. Keï nejde o takýto prípad, vlastným rodièom dieaa osvojením  
zaniká právo stýka sa s dieaom.  
Aux termes de l’article 8 du chapitre 5, un enfant adopté est considéré  
par la loi comme l’enfant de l’adoptant et non celui du parent naturel, sauf  
lorsque le parent naturel est le conjoint de l’adoptant. Lorsque tel n’est pas  
le cas, les parents naturels de l’enfant cessent de bénéficier du droit de visi-  
te du fait de l’adoption.  
KONANIE PRED KOMISIOU  
PROCÉDURE DEVANT LA COMMISSION  
18. Pán Söderbäck predložil Komisii svoju sažnos (è. 24484/97) 17. de-  
cembra 1991. Sažoval sa, že rozhodnutie o osvojení jeho dcéry bez jeho  
privolenia má za následok porušenie práva na rešpektovanie rodinného ži-  
vota zaruèeného èlánkom 8 Dohovoru...  
18. M. Söderbäck a soumis sa requête (n° 24484/97) à la Commission  
le 17 décembre 1991. Il se plaignait de ce que la décision de permettre  
l’adoption de sa fille, sans son consentement, emportait violation en son  
chef du droit au respect de la vie familiale garanti par l’article 8 de la  
Convention...  
19. Dòa 27. novembra 1996 Komisia prijala sažnos... týkajúcu sa èlán-  
ku 8 Dohovoru2... Vo svojej správe z 22. októbra 1997 (èlánok 31) sa  
uzniesla na porušení èlánku 8 (desiatimi hlasmi proti piatim)...  
19. La Commission a retenu la requête le 27 novembre 1996... concer-  
nait... de l’article 8 de la Convention... Dans son rapport du 22 octobre 1997  
(article 31), elle conclut à la violation de l’article 8 (dix voix contre cinq)...  
...  
...  
PRÁVO  
EN DROIT  
ÚDAJNÉ PORUŠENIE  
SUR LA VIOLATION ALLÉGUÉE  
DE L’ARTICLE 8 DE LA CONVENTION  
ÈLÁNKU 8 DOHOVORU  
22. Sažovate¾ sa sažuje, že rozhodnutie okresného súdu z 22. decem-  
bra 1989, povo¾ujúce M. W. osvoji si jeho dcéru M., a rozsudky odvolacie-  
ho súdu a najvyššieho súdu, potvrdzujúce toto rozhodnutie (odseky 14-15),  
majú za následok porušenie jeho práva na rešpektovanie jeho rodinného ži-  
vota, ako to zaruèuje èlánok 8 Dohovoru, ktorý znie takto:  
22. Le requérant se plaint de ce que la décision du 22 décembre 1989 du  
tribunal de district autorisant M.W. à adopter sa fille M., et les arrêts de la  
cour d’appel et de la Cour suprême confirmant cette décision  
(paragraphes 14-15 ci-dessus) emportent violation de son droit au respect  
de sa vie familiale, tel que garanti à l’article 8 de la Convention, ainsi libellé:  
„1) Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,  
svojho obydlia a svojej korešpondencie.  
“1. Toute personne a droit au respect de sa vie privée et familiale, de son domicile  
et de sa correspondance.  
2) Štátny orgán môže zasahova do výkonu tohto práva, len keï je toto zasaho-  
vanie ustanovené zákonom a predstavuje opatrenie, ktoré je v demokratickej spoloè-  
2. Il ne peut y avoir ingérence d’une autorité publique dans l’exercice de ce droit  
que pour autant que cette ingérence est prévue par la loi et qu’elle constitue une  
2Sažovate¾ namietal aj porušenie èlánku 6 Dohovoru (právo na spravodlivý proces), pretože  
pod¾a neho okresný súd a odvolací súd porušili švédsku Ústavu. Túto èas sažnosti Komi-  
sia vyhlásila za neprijate¾nú. Pozn. autora.  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
67  
66  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
nosti nevyhnutné v záujme národnej bezpeènosti, verejnej bezpeènosti, hospodárske-  
ho blahobytu krajiny, ochrany poriadku a predchádzania kriminalite, ochrany zdra-  
via alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.“  
mesure qui, dans une société démocratique, est nécessaire à la sécurité nationale, à la  
sûreté publique, au bien-être économique du pays, à la défense de l’ordre et à la  
prévention des infractions pénales, à la protection de la santé ou de la morale, ou à  
la protection des droits et libertés d’autrui.”  
23. Vláda namieta proti tomuto tvrdeniu, zatia¾ èo Komisia má rovnaký  
názor ako sažovate¾, že dané opatrenie obchádza tento èlánok.  
23. Le Gouvernement combat cette allégation, tandis que la Commis-  
sion pense comme le requérant que la mesure en question a méconnu cet  
article.  
24. Súd poznamenáva, že nikto nepochybuje o tom, že keï bolo osvoje-  
nie povolené, existovali medzi sažovate¾om a M. urèité putá. Súd za týchto  
podmienok a s vedomím, že argumenty, ktoré mu strany predložili, v pod-  
state súvisia s otázkou rešpektovania èlánku 8, mieni vychádza zo zásady,  
že èlánok 8 je v danom prípade aplikovate¾ný.  
24. La Cour relève que nul ne conteste qu’au moment où l’adoption fut  
autorisée, il existait certains liens entre le requérant et M. Dans ces condi-  
tions, et sachant que les arguments que les parties lui ont soumis se  
rapportaient essentiellement à la question du respect de l’article 8, la Cour  
se propose de partir du principe que celui-ci s’applique en l’espèce.  
25. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o osvojení, èo nikto z prítom-  
ných nepopiera, sa posúdi ako zasahovanie do práva sažovate¾a na rešpek-  
tovanie jeho rodinného života ustanoveného v èlánku 8 ods. 1 (pozri rozsu-  
dok vo veci Keegan v. Írsko z 26. mája 1994, Séria A, è. 290, str. 19–20, ods.  
51). Takéto zasahovanie nemá za následok porušenie tohto èlánku, len ak  
je „ustanovené zákonom“, sleduje jeden alebo nieko¾ko legitímnych cie¾ov  
uvedených v èlánku 8 ods. 2 a môže sa považova za „nevyhnutné v demo-  
kratickej spoloènosti.“  
25. Partant, l’ordonnance d’adoption, qu’aucun des comparants ne  
conteste, s’analyse en une ingérence dans le droit du requérant au respect  
de sa vie familiale consacré par le paragraphe 1 de l’article 8 (voir l’arrêt  
Keegan c. Irlande du 26 mai 1994, série A n° 290, pp. 19-20, § 51). Pareille  
ingérence emporte violation de cet article sauf si elle est “prévue par la loi”,  
vise un ou plusieurs des buts légitimes énumérés au paragraphe 2 de  
l’article 8 et peut passer pour “nécessaire dans une société démocratique”.  
26. Súd poznamenáva, že okresný súd sa rozhodol povoli osvojenie  
pod¾a kapitoly 4 èl. 6 rodièovského zákonníka, pretože sa domnieval, že to  
je vo vyššom záujme dieaa (odseky 14 a 17). Súd nepochybuje, že opatre-  
nie bolo „ustanovené zákonom“ a že sledovalo legitímny cie¾, a to ochranu  
práv a slobôd dieaa. Treba urèi, èi bolo „nevyhnutné v demokratickej  
spoloènosti“.  
26. La Cour relève que le tribunal de district a décidé d’autoriser  
l’adoption en vertu de l’article 6 du chapitre 4 du code parental parce qu’il  
considérait que cela était dans l’intérêt supérieur de l’enfant (paragraphes  
14 et 17 ci-dessus). La Cour ne doute pas que la mesure était “prévue par la  
loi” et visait un but légitime, à savoir la protection des droits et libertés de  
l’enfant. Il reste à déterminer si elle était “nécessaire dans une société  
démocratique”.  
...3  
...  
3Pod¾a vlády osvojenie M. bolo nevyhnutné a nie je dôvod myslie si, že švédske súdy zle po-  
súdili situáciu alebo že nevzali do úvahy hociktorý z legitímnych záujmov stojacich proti se-  
be. Sažovate¾ s tým nesúhlasil a osobitne zdôraznil to, že sociálna rada osvojenie neodporu-  
èila. Pod¾a sociálnej rady, ako na to poukázal sažovate¾, je vo vyššom záujme dieaa pozna  
pravú totožnos vlastného otca. Sažovate¾ súhlasil s názorom Komisie, ktorá upozornila na  
skutoènos, že v èase, keï okresný súd o osvojení rozhodol, sa osobné problémy sažovate¾a  
zdali by vyriešené, a preto jeho osobná situácia osvojenie neodôvodòovala. Pod¾a Komisie  
osvojenie nie je dostatoène ospravedlnené, ak sa opiera o úèas M. W. na výchove M. a o sku-  
toènos, že M. považuje M. W. za vlastného otca. Komisia preto uviedla, že rozhodnutie  
o osvojení nezodpovedá naliehavej potrebe slúžiacej vyššiemu záujmu dieaa. Švédske súdy  
pod¾a Komisie prekroèili rámec vo¾nej úvahy a preto osvojenie nemožno považova za „ne-  
vyhnutné v demokratickej spoloènosti“. Komisia oprela svoju úvahu o rozsudok Európske-  
ho súdu pre ¾udské práva vo veci Johansen v. Nórsko (Recueil des arrêts et décisions 1996–III,  
str. 1008–1009, ods. 78). Súd však odmietol na prípad sažovate¾a aplikova úvahu prijatú  
v rozsudku Johansen, pretože prípad pána Söderbäcka sa na rozdiel od prípadu Johansen  
nedotýka prerušenia pút spájajúcich matku a jej diea, ktoré bolo umiestnené do pestúnskej  
rodiny, ale prerušenia pút medzi vlastným otcom a dieaom, ktoré od narodenia žilo so  
svojou matkou. Tiež nejde ani o rodièa, ktorý diea opatroval alebo sa o neho staral z iného  
dôvodu. Na základe toho sa Súd domnieval, že úvahy v rozsudku Johansen sa nevzahujú  
na tento prípad. Pozn. autora.  
S Ö D E R B Ä C K c o n t r e L A S U È D E  
69  
68  
S Ö D E R B Ä C K p r ot i Š V É D S K U  
32. Súd... upozoròuje, že poèas skúmaného obdobia boli kontakty me-  
dzi sažovate¾om a dieaom zriedkavé a obmedzené; keï bolo osvojenie  
povolené, otec a dcéra sa už dos dlho nestretávali. Je zrejmé, že táto situá-  
cia bola do urèitej miery zapríèinená jednak skutoènosou, že matka diea-  
a bola proti týmto stretnutiam a jednak osobnými problémami sažovate-  
¾a (odseky 7, 10-11). Zdá sa, že tieto problémy sa vyriešili koncom roku  
1984, sažovate¾ však èakal do júna 1987, keï diea malo štyri roky a devä  
mesiacov, aby požiadal orgány sociálnej starostlivosti o pomoc pri získaní  
práva na styk s dieaom.  
32. La Cour fait... observer qu’au cours de la période considérée les  
contacts entre le requérant et l’enfant furent peu fréquents et limités;  
lorsque l’adoption fut autorisée, père et fille ne s’étaient pas vus depuis un  
assez long moment. Certes, cette situation était dans une certaine mesure  
due au fait que la mère de l’enfant s’opposait à ces rencontres, d’une part,  
et aux problèmes personnels du requérant, d’autre part (paragraphes 7, 10-  
11 ci-dessus). Cependant, s’il apparaît que ces problèmes se trouvèrent  
résolus fin 1984, le requérant attendit juin 1987, alors que l’enfant avait  
quatre ans et neuf mois, pour demander aux services sociaux de l’aider à  
obtenir un droit de visite.  
33. Navyše diea od svojho narodenia žilo so svojou matkou a od ôs-  
mich mesiacov so svojím adoptívnym otcom (odsek 9). Ten sa zúèastòoval  
na výchove M., ktorá ho považuje za svojho otca (odsek 14). Teda keï  
okresný súd v decembri 1989 osvojenie povolil, rodinné putá de facto medzi  
adoptívnym otcom a matkou existovali už pä a pol roka až do ich sobáša  
v januári 1989 a medzi adoptívnym otcom a M. už šes a pol roka. Osvoje-  
nie skonsolidovalo tieto putá a dalo im oficiálny charakter (odsek 14). Ok-  
resný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy nielen šetrenie, ktoré viedla sociál-  
na rada, ale aj svedecké výpovede sažovate¾a a adoptívneho otca na pojed-  
návaní (rozsudok vo veci Keegan, uvedený vyššie, str. 20-21, ods. 55), takže  
bol pri preukazovaní spravodlivej rovnováhy medzi proti sebe stojacimi  
kontradiktórnymi záujmami v priaznivejšej pozícii ako európski sudcovia.  
Odvolací súd a najvyšší súd potom jeho rozsudok potvrdili (odseky 14-15).  
33. De plus, l’enfant vivait avec sa mère depuis sa naissance et avec son  
père adoptif depuis l’âge de huit mois (paragraphe 9 ci-dessus). Ce dernier  
avait participé à l’éducation de M., qui le considérait comme son père  
(paragraphe 14 ci-dessus). Ainsi, lorsque le tribunal de district autorisa  
l’adoption en décembre 1989, il existait des liens familiaux de facto entre le  
père adoptif et la mère depuis cinq ans et demi, jusqu’à leur mariage en  
janvier 1989, et entre lui et M. depuis six ans et demi. L’adoption consolida  
et officialisa ces liens (paragraphe 14 ci-dessus). Pour prendre sa décision,  
le tribunal de district avait pris en compte non seulement l’enquête menée  
par le conseil social mais aussi les témoignages en audience du requérant et  
du père adoptif (arrêt Keegan précité, pp. 20-21, § 55), de sorte qu’il était  
mieux placé que les juges européens pour établir un juste équilibre entre  
les intérêts contradictoires en présence. La cour d’appel et la Cour suprême  
confirmèrent ensuite son jugement (paragraphes 14-15 ci-dessus).  
34. Za týchto podmienok a vzh¾adom na spôsob, akým vnútroštátne  
súdy posúdili vyšší záujem dieaa, ako aj vzh¾adom na obmedzený charak-  
ter pút existujúcich medzi M. a sažovate¾om poèas skúmaného obdobia, je  
Súd presvedèený, že rozhodnutie neprekroèilo rámec vo¾nej úvahy. Ak zvá-  
žime ciele, o ktoré sa usilovalo rozhodnutie povo¾ujúce osvojenie, nemožno  
tvrdi, že neblahé dôsledky tohto opatrenia na vzahy spájajúce sažovate¾a  
a diea boli neprimerané.  
34. Dans ces conditions, et eu égard à la manière dont les juridictions  
internes ont apprécié l’intérêt supérieur de l’enfant, ainsi qu’au caractère  
limité des liens existant entre M. et le requérant pendant la période consi-  
dérée, la Cour est convaincue que la décision n’a pas outrepassé la marge  
d’appréciation. Etant donné les buts recherchés par la décision d’autoriser  
l’adoption, on ne saurait dire que les conséquences néfastes de cette mesure  
sur les relations unissant le requérant et l’enfant étaient disproportionnées.  
35. A preto nedošlo v tomto prípade k porušeniu èlánku 8 Dohovoru.  
35. Partant, il n’y a pas eu en l’espèce violation de l’article 8 de la  
Convention.  
PAR CES MOTIFS, LA COUR, À L’UNANIMITÉ,  
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOHLASNE  
Dit qu’il n’y a pas eu violation de l’article 8 de la Convention.  
Rozhodol, že nedošlo k porušeniu èlánku 8 Dohovoru.  
...  
...