14.

OBERSCHLICK

proti RAKÚSKU (è. 2)

rozsudok

Európskeho súdu pre ¾udské práva

z 1. júla 1997

(Text uvedeného rozhodnutia bude predmetom vydavate¾skej korektúry,

skôr ako bude uverejnený v koneènej forme v Zborníku rozsudkov a rozhodnutí za rok 1997.

Tieto zborníky si mono objedna u vydavate¾a Carl Heymanns Verlag KG

(Luxemburger Straße 449, D-50939 Köln).

Preklad: JUDr. Ingrid Vaculèíková

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

29

28

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

CHARAKTERISTIKA SANOSTI

NAJVÝZNAMNEJIE PRÁVNE VETY

1. Komisia akceptovala, e daný výraz mohol by povaovaný za urálivý,

avak bola toho názoru, e za okolností daného prípadu a najmä vzh¾a-

dom osobitne na názory vyslovované pánom Haiderom, predstavovalo

obalovanie saovate¾a neprimeraný zásah do výkonu jeho slobody

prejavu (pozri tento rozsudok ods. 27).

Novinár publikoval èlánok, v ktorom nazval politika slovom idiot

(Trottel). Politik zahájil proti novinárovi právne konanie na Krajinskom

trestnom súde vo Viedni pre ohováranie a uráku. Poadoval taktie naria-

denie okamitého zhabania èísla èasopisu, v ktorom bol èlánok uverejnený.

Krajinský súd uznal novinára vinným pod¾a § 115 Trestného zákona za

uráku politika a odsúdil ho na zaplatenie peòanej pokuty a súdnych

trov.

2. Súd zdôraznil , e pod¾a ods. 2 èlánku 10 Dohovoru je sloboda prejavu

prípustná nielen pre informácie a mylienky prijímané kladne alebo

povaované za neútoèné alebo ako veci ¾ahostajné, ale tie pre tie, ktoré

sú útoèné, okujú alebo spôsobujú rozruch.

Novinár sa proti tomuto rozsudku odvolal, ale Najvyí krajinský súd

vo Viedni jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupòového

súdu, avak výku uloenej peòanej pokuty zníil.

3. Tieto princípy majú obzvlá význam vo vzahu k tlaèi. Zatia¾ èo tlaè

nesmie prekroèi sféru stanovenú, inter alia, pre ochranu povesti

iných jej úlohou je napriek tomu sprostredkova informácie a mylien-

ky o politických otázkach a ïalích veciach veobecného záujmu.

Novinár (saovate¾) bol toho názoru, e jeho odsúdenie predstavuje

poruenie jeho práva na slobodu prejavu zaruèeného v èlánku 10 Dohovo-

ru a e postup rakúskych súdov bol poruením èlánku 6 Dohovoru.

4. Pokia¾ ide o hranice prípustnej kritiky, tieto sú irie vo vzahu k politi-

kovi, konajúcemu vo svojej verejnej funkcii, ako vo vzahu k súkromnej

osobe. Politik sám nevyhnutne a vedome otvorene vystavuje podrobné-

mu skúmaniu zo strany novinárov a irokej verejnosti kadé svoje slovo

a skutok a musí prejavi väèiu mieru tolerancie, najmä ak on osobne

robí verejné vyhlásenia, ktoré pripúajú kritiku. Istotne má právo na

ochranu svojej povesti, dokonca i vtedy keï nekoná ako súkromná oso-

ba, ale potreba takejto ochrany musí by v rovnováhe so záujmami otvo-

renej diskusie o politických problémoch, pretoe výnimky zo slobody

prejavu musia by interpretované presne (pozri tento rozsudok ods. 29).

Komisia vyhlásila, e sanos je pod¾a èlánku 10 Dohovoru prijate¾ná.

Poètom hlasov trnás k jednému vyjadrila názor, e dolo k porueniu

èlánku 10 Dohovoru.

V svojej iadosti saovate¾ iadal Súd, aby vyslovil, e Rakúsko porui-

lo èlánok 10 Dohovoru tým, e ho usvedèilo z trestného èinu.

5. Je pravdou, e nazva na verejnosti politika Trottel ho môe urazi.

V tomto prípade vak tento výraz nebol neprimeraný rozhorèeniu vedo-

me vyvolanému pánom Haiderom. Èo sa týka polemického tónu èlán-

ku, ktorý by si Súd nemal predsavzia preverova, je treba podotknú, e

èlánok 10 Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrenia mylienok a in-

formácií, ale tie formu, v ktorej sú vyjadrené (pozri tento rozsudok

ods. 34).

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

31

30

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS

1 July 1997

EURÓPSKY SÚD PRE ¼UDSKÉ PRÁVA

1. júla 1997

PRÍPAD OBERSCHLICK (è. 2)

CASE OF OBERSCHLICK (no. 2)

ROZSUDOK

JUDGMENT

(abridged)

(krátené)

V prípade Oberschlick (è. 2) proti Rakúsku¹

1

In the case of Oberschlick (no. 2) v. Austria ,

Európsky súd pre ¾udské práva, zasadajúc v súlade s èlánkom 43 Dohovoru

o ochrane ¾udských práv a základných slobôd (ïalej len Dohovor) a prí-

slunými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Súdu B², v komore zloe-

nej z týchto sudcov:

The European Court of Human Rights, sitting, in accordance with Article

43 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamen-

tal Freedoms (the Convention) and the relevant provisions of Rules of

Court B2, as a Chamber composed of the following judges:

R. RYSSDAL, prezident,

THÓR VILHJÁLMSSON,

F. MATSCHER,

Mr R. RYSSDAL, President,

Mr THÓR VILHJÁLMSSON,

Mr F. MATSCHER,

C. RUSSO,

Mr C. RUSSO,

A. SPIELMANN,

R. PEKKANEN,

J. M. MORENILLA,

M. A. LOPES ROCHA,

P. KURIS,

Mr A. SPIELMANN,

Mr R. PEKKANEN,

Mr J. M. MORENILLA,

Mr M. A. LOPES ROCHA,

Mr P. KURIS,

ako aj H. PETZOLD, registrátor, a P. J. MAHONEY, zástupca registrátora,

and also of Mr H. PETZOLD, Registrar, and Mr P. J. MAHONEY, Deputy

Registrar,

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 21. marca a 25. júna 1997

vynáa tento rozsudok, ktorý bol prijatý v poslednom z uvedených dní:

Having deliberated in private on 21 March and 25 June 1997,

Delivers the following judgment, which was adopted on the last-

mentioned date:

¹The case is numbered 47/1996/666/852. The first number is the cases position on the list

of cases referred to the Court in the relevant year (second number). The last two numbers

indicate the cases position on the list of cases referred to the Court since its creation and on

the list of the corresponding originating applications to the Commission.(Return to FN 1)

1

Prípad má èíslo 47/1996/666/852. Prvé èíslo je poradové èíslo prípadu na zozname prípa-

dov, ktoré boli Súdu doruèené v príslunom kalendárnom roku (druhé èíslo). Posledné dve

èísla oznaèujú poradie prípadu na zozname prípadov postúpených súdu od jeho vzniku a na

zozname saností doruèených Komisii.

²Rokovací poriadok B, ktorý nadobudol úèinnos 2. 10. 1994, sa uplatòuje vo vetkých prípa-

2 Rules B, which came into force on 2 October 1994, apply to all cases concerning States

bound by Protocol No. 9. (Return to FN2)

doch týkajúcich sa tátov, ktoré sú viazané Protokolom è. 9 k Dohovoru.

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

33

32

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

KONANIE³

PROCEDURE

...

FAKTY

AS TO THE FACTS

I. OKOLNOSTI PRÍPADU

I. THE CIRCUMSTANCES OF THE CASE

7. Pán Oberschlick, novinár ijúci vo Viedni, bol v danom èase vydavate-

¾om èasopisu Forum.

7. Mr Oberschlick, a journalist living in Vienna, was at the material time

editor of the periodical Forum.

8. Dòa 7. októbra 1990 mal pán Haider, predstavite¾ Slobodnej strany

Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs FPÖ) a predseda krajinskej vlády

Korutánska (Landeshauptmann), pri príleitosti oslavy mieru na úpätí hory

Ulrichsberg prejav, v ktorom glorifikoval úlohu generácie vojakov bojujú-

cich v druhej svetovej vojne. V prejave povedal, e vetci vojaci vrátane voja-

kov nemeckej armády bojovali za mier a slobodu, a preto by ¾udia nemali

rozliova dobrých a zlých vojakov tej generácie, ale e by im vetkým

mali by skôr vïaèní za zaloenie a vybudovanie dnenej prosperujúcej a

demokratickej spoloènosti. Pán Haider potom kritizoval jedného rakúske-

ho spisovate¾a, ktorý pod¾a jeho názoru, zneváil vetkých, ktorí boli zabití

v druhej svetovej vojne, a pokraèoval takto:

8. On 7 October 1990 on the occasion of a peace celebration (Friedens-

feier) at the foot of the Ulrichsberg, Mr Haider, leader of the Austrian Free-

dom Party (Freiheitliche Partei Österreichs FPÖ) and Governor (Landeshaup-

tmann) of the Land of Carinthia, gave a speech glorifying the role of the

generation of soldiers who had taken part in the Second World War. In it

he said that all soldiers, including those in the German army, had fought

for peace and freedom and that people should therefore not differentiate

between good and bad soldiers of that generation but should rather be

grateful to all of them for having founded and built todays affluent,

democratic society. Mr Haider then criticised an Austrian writer who had,

in his view, disparaged all those killed in the Second World War, and conti-

nued as follows:

Dámy a páni, sloboda prejavu je zabezpeèená v demokracii, má vak svoje hra-

nice v prípadoch, keï si ¾udia uplatòujú nárok na slobodu, ktorú by nikdy nemali,

ak by iní neboli riskovali pre nich svoje ivoty tak, aby mohli i teraz v demokracii

a slobode.

Ladies and gentlemen, freedom of opinion is taken for granted in a democracy,

but it reaches its limits where people lay claim to that spirtitual freedom they would

never have got if others had not risked their lives for them so that they may now live

in democracy and freedom.

9. Tento prejav v plnom znení uverejnil èasopis Forum a komentoval

saovate¾om a spomínaný rakúsky spisovate¾. Èas, ktorú napísal pán

Oberschlick mala, titulok PS.: Trottel statt Nazi (PS.: Idiot namiesto

nacistu) a znela:

9. This speech was reproduced in full in Forum and commented on by

the applicant and the aforementioned Austrian writer. Mr Oberschlicks

passage, entitled PS.: Trottel statt Nazi (PS.: Idiot instead of Nazi),

read as follows:

Chcem poveda o pánovi Haiderovi po prvé, e nie je nacista, a po druhé, e je

vak idiot. Toto potvrdzujem nasledovne:

I will say of Jörg Haider, firstly, that he is not a Nazi and, secondly, that he is,

however, an idiot. That I justify as follows:

[L.] ...ma presvedèil, e pre pána Jõrga Haidera je výhodou, ak ho nazývajú na-

cistom. Preto som poiadal svojich priate¾ov, aby mi prepáèili zdrania sa pouitia

tohto výrazu z tohto dôvodu.

[L.] [...] wholly convinced me that being called a Nazi is an advantage to Jörg

Haider. That is why I ask my friends to forgive my abstaining from using that

description for that very good reason.

...

³V tejto èasti Európsky súd pre ¾udské práva uvádza procedurálny postup pri prejednávaní

tohto prípadu. Pozn. autora.

34

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

35

Ak [Haider] odopiera tým z nás, ktorí pod¾a jeho názoru nemali legitimné as-

tie (legitimierende Glûck) riskova svoje ivoty v èestných uniformách (Ehrenkleid)

tretej ríe pre Hitlerovu slobodu, vies dobyvaènú vojnu (Raubkrieg) a vyui ko-

neèné rieenie, [a ak nám odopiera] právo na obyèajnú duchovnú slobodu preja-

vu, nezasahujúc do politickej slobody, a on sám nikdy nemal astie slúi v èes-

tnej uniforme SS alebo nemeckej armády (Wehrmacht), a takto sa sám vyluèuje

spolu s obrovskou väèinou Rakúanov z akéhoko¾vek poívania slobody, je v mojich

oèiach idiot.

As [Haider] denies those of us who in his eyes did not have the legitimising good

fortune (legitimierende Glûck) to have risked our lives in the uniform of honour

(Ehrenkleid) of the Third Reich for the Hitlerian freedom to wage wars of conquest

(Raubkrieg) and impose the final solution, [and as he denies us] the right to lay

claim to a purely `spiritual freedom of opinion, let alone a political freedom,

and he himself has never had the good fortune to serve in the uniform of honour of

the SS or the German army (Wehrmacht), thus excluding himself along with the vast

majority of Austrians from any exercise of freedom, he is, in my eyes, an idiot.

10. Dòa 26. apríla 1991 zaèal pán Haider proti saovate¾ovi právne ko-

nanie na Krajinskom trestnom súde vo Viedni (Landesgericht für Strafsa-

chen) pre ohováranie (Üble Nachrede) a uráku (Beleidigung). Poiadal aj o

nariadenie okamitého skonfikovania prísluných výtlaèkov èasopisu a o

uverejnenie oznámenia obsahujúceho informáciu o tomto právnom kona-

ní v èasopise Forum.

10. On 26 April 1991 Mr Haider brought an action for defamation (Üble

Nachrede) and insult (Beleidigung) against the applicant in the Vienna

Regional Criminal Court (Landesgericht für Strafsachen the Regional

Court). He also applied for an order for the immediate seizure of the rele-

vant issue of the periodical and for an announcement of the institution of

proceedings to be published in Forum.

11. Dòa 30. apríla 1991 súd vyhovel iadosti o uverejnenie oznámenia,

ale 21. mája 1991 sa pán Oberschlick proti tomuto rozhodnutiu odvolal.

11. On 30 April 1991 the court allowed the application for an announ-

cement to be published, but on 21 May 1991 Mr Oberschlick appealed

against that decision.

12. Dòa 23. mája 1991 uznal súd saovate¾a vinným pod¾a § 115 Tres-

tného zákona (pozri odsek 19 ) za uráku pána Haidera a odsúdil ho na

20 dní platenia pokuty vo výke 200 rakúskych ilingov (ATS) denne, a

v prípade nezaplatenia na trest odòatia slobody v trvaní desa dní. Pod¾a

názoru súdu bolo slovo idiot (Trottel) urákou (Schimpfwort) a mohlo by

pouité jedine ako poníenie (Herabsetzung); preto sa nikdy nemohlo pou-

i ako vecná kritika (sachliche Kritik). V písomnom vyhotovení rozsudku

súd nariadil skonfikovania prísluných výtlaèkov èasopisu Forum.

12. On 23 May 1991 the court found the applicant guilty under Article

115 of the Criminal Code (see paragraph 19 below) of having insulted Mr

Haider and sentenced him to pay twenty day-fines of 200 Austrian schil-

lings (ATS), with ten days imprisonment in default. In the courts view,

the word Trottel (idiot) was an insult (Schimpfwort) and could only ever be

used as a disparagement (Herabsetzung); it therefore could never be used for

any objective criticism (sachliche Kritik). In the written version of the judg-

ment the court ordered the seizure of the relevant issue of Forum.

13. Dòa 30. augusta 1991 sa saovate¾ proti rozsudku odvolal. Pod¾a

jeho názoru sa súd domnieval, e spomínaný výraz pána Haidera urazil,

pretoe neprihliadal na kontext, v ktorom sa tento výraz pouil. Ak by bol

súd zobral do úvahy èlánok ako celok a jeho argumentáciu, musel by po-

chopi, e uvedený výraz bol pouitý oprávnene, nako¾ko vyjadroval záver

kontatovania, e sa pán Haider sám vo svojom prejave vylúèil z poívania

slobody prejavu. Pán Oberschlick tie namietal, e skonfikovanie príslu-

ných výtlaèkov èasopisu Forum nebolo pri vynesení rozsudku nariadené.

13. On 30 August 1991 the applicant lodged an appeal (Berufung)

against that judgment. In his submission, the court had held that the

expression in question constituted an insult to Mr Haider because it had

disregarded the context in which it had been used. If the court had taken

into account the whole of the article and its line of argument, it would

have realised that the term complained of was justified since it served as a

conclusion to the finding that Mr Haider had in his speech excluded

himself from the enjoyment of freedom of opinion. Mr Oberschlick also

complained that the seizure of the relevant issue of Forum had not been

ordered when judgment was given.

14. Dòa 16. septembra 1991 poiadal saovate¾, aby bol záznam z ús-

tneho pojednávania opravený a doplnený.

14. On 16 September 1991 the applicant asked for the record of the

hearing to be rectified and supplemented.

15. Dòa 18. októbra 1991 Krajinský súd opravil èas záznamu a odmietol

ïalie doplnky vznesené saovate¾om ako neopodstatnené. Dòa 10. decem-

bra 1991 podal saovate¾ proti tomuto rozhodnutiu sanos (Beschwerde).

15. On 18 October 1991 the Regional Court rectified part of the record

andrefused the further amendments sought by the applicant as irrelevant.

On 10 December he lodged an appeal (Beschwerde) against that decision

16. Medzitým 5. decembra 1991 Krajinský súd opravil svoj rozsudok a

vypustil z neho èas o nariadení skonfikovania prísluných výtlaèkov èaso-

pisu Forum.

16. In the meantime, on 5 December 1991, the Regional Court had

rectified its judgment and removed from it the order for the seizure of

Forum.

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

37

36

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

17. Dòa 18. marca 1992 Najvyí krajinský súd vo Viedni (Oberlandesge-

richt) zamietol odvolanie saovate¾a proti nariadeniu uverejnenia oznáme-

nia o zaèatom právnom konaní, o ktoré iadal pán Haider (pozri odsek 11).

V ten istý deò Najvyí krajinský súd vyhlásil za neprípustnú sanos po-

danú proti rozhodnutiu o oprave záznamu z ústneho pojednávania (pozri

odsek 15).

17. On 18 March 1992 the Vienna Court of Appeal (Oberlandesgericht)

dismissed the applicants appeal against the order to publish an announce-

ment about the proceedings instituted by Mr Haider (see paragraph 11

above). On the same day the Court of Appeal declared inadmissible the

appeal against the decision to rectify the record of the hearing (see para-

graph 15 above).

18. Dòa 25. marca 1992 Najvyí krajinský súd potvrdil rozhodnutie

Krajinského trestného súdu, zníil vak výku dennej pokuty na 50 rakús-

kych ilingov (pozri odsek 12 ). Poznamenal, e dané slovo bolo uverejnené

v nadpise èlánku. Iba tí, ktorí neèítali len riadky saovate¾a, ale aj prejav

pána Haidera a doplòujúce poznámky v èasopise Forum, by pochopili, e

pán Oberschlick nazval reèníka idiotom, pretoe pod¾a jeho názoru reè-

ník sám seba a obrovskú väèinu Rakúanov vylúèil z poívania práva na

slobodu prejavu. Tí, ktorí by neboli spájali výraz Trottel so záverom, ktorý

mohol vyplýva zo slov pána Haidera, ale s jeho vlastnou osobou. Toto

viedlo k uráke, ktorá prekroèila hranice prípustnej vecnej kritiky (die Gren-

ze sachlich zulässiger Kritik) a pán Oberschlick si to musel uvedomova. Navy-

e mohol opísa závery vyplývajúce z poznámok pána Haidera ako hlúpe

(vertrottelt).

18. On 25 March 1992 the Court of Appeal upheld the Regional

Courts judgment but reduced the rate of the day-fine to ATS 50 (see para-

graph 12 above). It noted that the word in issue appeared in the title of the

article. Only those who had read not just the lines written by the applicant

but also Mr Haiders speech and the comments accompanying it in Forum

would understand that Mr Oberschlick had called the speaker an idiot

as, in his view, he had in his speech excluded himself and the vast majority

of Austrians from the enjoyment of freedom of opinion. Those who had

not would link the term Trottel not with the conclusion that could be

drawn from Mr Haiders words but with his own person. It thus amounted

to an insult that overstepped the limits of acceptable objective criticism

(die Grenze sachlich zulässiger Kritik) and Mr Oberschlick must have been

aware of that. At the most, he could have described the consequences of

Mr Haiders remarks as stupid (vertrottelt).

Nepochybne politici prejavujúci názory, ktoré sú otvorené kritike, by

mali akceptova, e môu by predmetom zvlá agresívnych útokov, do-

konca aj osobných. Právo na slobodu prejavu nesmie vak vies k urákam

nahradzujúcim vecné argumenty v politickej diskusii.

Admittedly, politicians who supported opinions that were open to criti-

cism had to accept that they would be subject to especially hard-hitting

attacks, even personal ones. The right to freedom of opinion must not,

however, lead to insults replacing arguments of substance in political debate.

ꢀ

I. PRÍSLUNÉ VNÚTROTÁTNE PRÁVO

I. RELEVANT DOMESTIC LAW

19. Prísluné ustanovenia Trestného zákona hovoria:

19. The relevant provisions of the Criminal Code read as follows:

§ 111

Article 111

1. Kto spôsobom postrehnute¾ným treou osobou obviní inú osobu z odsúdenia-

hodnej vlastnosti alebo postoja alebo ju obviní zo správania, ktoré je v rozpore so

cou alebo s dobrými mravmi, a to tak, e sa òou pohàda alebo je poníená pred ve-

rejnosou... potresce sa odòatím slobody a na 6 mesiacov alebo peòaným trestom.

1. Anyone who, in such a way that it may be noticed by a third person, attribu-

tes to another a contemptible characteristic or sentiment or accuses him of behaviour

contrary to honour or morality and such as to make him contemptible or otherwise

lower him in public esteem shall be liable to imprisonment not exceeding six months

or a fine...

2. Kto spácha èin tlaèou, rozhlasom alebo iným spôsobom, ktorý je spôsobilý sprí-

stupni difamáciu irokej verejnosti... potresce sa odòatím slobody a na jeden rok

alebo peòaným trestom.

2. Anyone who commits this offence in a printed document, by broadcasting or

otherwise in such a way as to make the defamation accessible to a broad section of

the public shall be liable to imprisonment not exceeding one year or a fine...

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

39

38

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

3. Páchate¾ nebude potrestaný, ak sa dokáe, e tvrdenie je pravdivé. V prípade

odseku 1 nebude rovnako potrestaný, ak sa dokáe, e okolnosti dávajú páchate¾ovi

dostatoèné dôvody na to, aby tvrdenie povaoval za pravdivé.

3. The person making the statement shall not be punished if it is proved to be

true. In the case of the offence defined in paragraph 1 he shall also not be liable if

circumstances are established which gave him sufficient reason to believe that the

statement was true.

§ 115

Article 115

1. Kto na verejnosti alebo v prítomnosti niektorých ïalích osôb urazí, zosmie-

ni, zle zaobchádza alebo hrozí zlým zaobchádzaním tretej osobe, potresce sa odòa-

tím slobody a na tri mesiace alebo peòaným trestom... pokia¾ nie je odsúdený na

závanejí trest pod¾a iného ustanovenia.

1. Anyone who, in public or in the presence of several others, insults, mocks,

mistreats or threatens to mistreat a third person, shall be liable to imprisonment not

exceeding three months or a fine ...unless he is liable to a more severe penalty under

another provision.

...

3. Kto sa sám z pobúrenia nad správaním inej osoby dá vyprovokova k urá-

kam, zlému zaobchádzaniu alebo k hrozbe na zlé zaobchádzanie s osobou spôso-

bom, ktorý je vzh¾adom na dané okolnosti ospravedlnite¾ný, má právo na obranu,

ak je jeho pobúrenie pochopite¾né benému èloveku, berúc do úvahy najmä èas uply-

nutý od udalosti, ktorá ho vyprovokovala.

3. Anyone who, solely from indignation at the behaviour of another person,

allows himself to be provoked into insulting, mistreating or threatening to mistreat

that person in a way that is excusable in the circumstances, shall have a defence if his

indignation is understandable to the average person, regard being had in particular

to the time that has elapsed since the event that provoked it.

KONANIE PRED KOMISIOU

PROCEEDINGS BEFORE THE COMMISSION

20. V svojej sanosti (è. 20834/92) z 15. septembra 1992 podanej Komi-

sii pán Oberschlick uviedol, e jeho obalovanie bolo v rozpore s èlánkom

10 Dohovoru a e postup rakúskych súdov bol poruením èlánku 6.

20. In his application (no. 20834/92) of 15 September 1992 to the

Commission, Mr Oberschlick alleged that his conviction had been contra-

ry to Article 10 of the Convention and that the procedure adopted by the

Austrian courts had been in breach of Article 6.

21. Dòa 6. apríla 1995 Komisia (prvá Komora) vyhlásila sanos za pri-

jate¾nú pre poruenie èlánku 10 a vyhlásila zostatok sanosti za neprija-

te¾ný. V správe z 29. novembra 1995 (odsek 31) vyslovila svoj názor trnás-

timi hlasmi k jednému, e dolo k porueniu uvedeného èlánku.

21. On 6 April 1995 the Commission (First Chamber) declared the

application admissible as to the complaints under Article 10 and declared

the remainder of the application inadmissible. In its report of 29 Novem-

ber 1995 (Article 31), it expressed the opinion by fourteen votes to one that

there had been a violation of that provision.

KONEÈNÉ PODANIA SÚDU

FINAL SUBMISSIONS TO THE COURT

22. V svojej iadosti vláda iadala Súd, aby vyslovil, e nedolo k poru-

eniu práv, ktorých sa domáha pán Oberschlick pod¾a èlánku 10 Dohovo-

ru.

22. In their memorial the Government asked the Court to hold that

there had been no violation of the rights Mr Oberschlick was relying on

under Article 10 of the Convention.

23. V svojej iadosti saovate¾ iadal Súd, aby vyslovil, e Rakúsko po-

ruilo èlánok 10 Dohovoru tým, e ho usvedèilo z trestného èinu.

23. In his memorial the applicant asked the Court to hold that Austria

had violated Article 10 of the Convention [in] convicting him of a criminal

offence.

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

41

40

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

AS TO THE LAW

PRÁVO

I. ALLEGED VIOLATION

OF ARTICLE 10 OF THE CONVENTION

I. ÚDAJNÉ PORUENIE

ÈLÁNKU 10 DOHOVORU

24. Mr Oberschlick argued that the decisions in which he was held to

be guilty of insult had infringed his right to freedom of expression as secu-

red in Article 10 of the Convention, which provides:

24. Pán Oberschlick argumentoval, e rozsudok, v ktorom bol uznaný

vinným, poruil jeho právo na slobodu prejavu zaruèené èlánkom 10 Do-

hovoru, ktorý znie takto:

1. Everyone has the right to freedom of expression. This right shall include free-

dom to hold opinions and to receive and impart information and ideas without

interference by public authority and regardless of frontiers. This Article shall not

prevent States from requiring the licensing of broadcasting, television or cinema

enterprises.

1. Kadý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahàòa slobodu zastáva

názory a prijíma a rozirova informácie alebo mylienky bez zasahovania tát-

nych orgánov a bez oh¾adu na hranice. Tento èlánok nebráni tátom, aby vyadova-

li ude¾ovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoloènostiam.

2. The exercise of these freedoms, since it carries with it duties and responsibili-

ties, may be subject to such formalities, conditions, restrictions or penalties as are

prescribed by law and are necessary in a democratic society, in the interests of natio-

nal security, territorial integrity or public safety, for the prevention of disorder or

crime, for the protection of health or morals, for the protection of the reputation or

rights of others, for preventing the disclosure of information received in confidence,

or for maintaining the authority and impartiality of the judiciary.

2. Výkon týchto slobôd, pretoe zahàòa aj povinnosti aj zodpovednos, môe

podlieha takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré

ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoloènosti v záujme ná-

rodnej bezpeènosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpeènosti, predchádzania ne-

pokojom a zloèinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv

iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestran-

nosti súdnej moci.

25. His conviction by the Vienna Regional Court on 23 May 1991 (see

paragraph 11 above), upheld by the Vienna Court of Appeal on 25 March

1992 (see paragraph 18 above), had indisputably amounted to an interfe-

rence with the exercise of freedom of expression.

25. Jeho odsúdenie viedenským Krajinským súdom 23. mája 1991 (pozri

odsek 11) potvrdené viedenským Odvolacím súdom 25. marca 1992 (pozri

odsek 18) nepopierate¾ne predstavoval zásah do výkonu jeho práva na slo-

bodu prejavu.

Those appearing before the Court also agreed that the interference was

prescribed by law Article 115 of the Criminal Code (see paragraph 19

above) and its purpose was to protect the reputation or rights of

others, within the meaning of Article 10 paragraph 2.

Prítomní na súde sa zhodli v tom, e ide o zásah, ktorý predvídal zá-

kon § 115 Trestného zákona (pozri odsek 19) a jeho cie¾om bolo

chráni poves alebo práva iných v zmysle èlánku 10 ods. 2 Dohovoru.

The oral argument dealt with the question whether the interference was

necessary in a democratic society in order to achieve that end.

Ústna argumentácia sa zaoberala otázkou, èi takýto zásah bol nevy-

hnutný v demokratickej spoloènosti preto, aby sa dosiahol tento záver.

26. In the applicants submission, the word Trottel had not been used by

chance; it was the only word that could both draw public attention to how

outrageous the arguments in Mr Haiders speech were and sum up the

criticism of him in the article in issue. Both the words and the tone had

been chosen to show Mr Haider and readers just how illogical, unreasonab-

le and dangerous his words at the Ulrichsberg had been in that they were

such as to deprive the speaker himself and most citizens of the right to

freedom of opinion. That being so, it was in the public interest to warn

people at large against the ideas of the person who was at that time Gover-

nor of the Land of Carinthia and was even regarded as a possible candidate

26. V podaní saovate¾a nebol výraz Trottel pouitý náhodne; bol to je-

diný výraz, ktorý mohol upriami súèasne pozornos verejnosti na to, aké

hrubé urálivé boli argumenty uvedené v prejave pána Haidera, a vyjadri

na ne kritiku vo vydanom èlánku. Obidve slová a tón boli vybrané pre to,

aby sa ukázalo pánu Haiderovi a èitate¾om aké nelogické, nepochopite¾né a

nebezpeèné boli jeho slová vyslovené v Ulrichsbergu v tom, e zbavili reèní-

ka samého a väèinu obyvate¾ov práva na slobodu prejavu. Bolo preto v zá-

ujme verejnosti varova ¾udí v èo najväèom poète pred mylienkami osoby,

ktorá bola v tom èase predsedom krajinskej vlády Korutánska a ktorá sa

dokonca povaovala za moného kandidáta na miesto spolkového kancelá-

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

43

42

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

for the position of Federal Chancellor. In sum, the word Trottel had been

directed not against the speaker but against what he had said, as any avera-

ge reader had been able to see.

ra. Skrátka slovo Trottel nebolo adresované reèníkovi, ale proti tomu, èo po-

vedal, èo mohol vidie kadý bený èitate¾.

27. The Commission accepted that the word in issue could be conside-

red insulting but was of the view that in the circumstances of the case and

regard being had in particular to the views expressed by Mr Haider, the

applicants conviction represented a disproportionate interference with the

exercise of his freedom of expression.

27. Komisia akceptovala, e daný výraz sa mohol povaova za urálivý,

bola vak toho názoru, e za okolností daného prípadu, a najmä vzh¾adom

osobitne na názory vyslovované pánom Haiderom, predstavovalo obalova-

nie saovate¾a neprimeraný zásah do výkonu jeho slobody prejavu.

28. The Government pointed out that the conviction in question rela-

ted not to Mr Oberschlicks criticism of Mr Haider but merely to the use of

the word Trottel. Far from being able to be regarded as the expression of an

opinion, it was nothing but an insult used to denigrate and disparage an

individual in public. That was not acceptable in a democratic society, even

where the person being attacked had defended extreme opinions which

were intended to provoke. In order to maintain a minimum level in politi-

cal debate, certain basic rules had to be observed. Insults, denigrations and

offensive language could not enjoy general, unlimited protection under the

Convention as they made no positive contribution to the political develop-

ment of society. They were more likely to poison the climate by prompting

a desire for retaliation. In its own interests a democratic society could not

tolerate such an escalation.

28. Vláda poukázala na to, e obalovanie sa nevzahovalo na kritizova-

nie pána Haidera zo strany pána Oberschlicka, ale len na pouitie výrazu

Trottel. ako by sa to dalo povaova za vyjadrenie názoru, nebolo to niè

iné len uráka pouitá na popinenie a zneuctenie osoby na verejnosti. To v

demokratickej spoloènosti nebolo prijate¾né, i keï napadnutá osoba obha-

jovala extrémne názory, ktoré boli urèené na provokáciu. Na to, aby sa udr-

ala minimálna úroveò v politických diskusiách, musia by zachované isté

základné pravidlá. Uráky, pinenie a útoèné prejavy nemôu poíva ve-

obecnú neohranièenú ochranu pod¾a Dohovoru, pretoe pozitívne nepri-

spievajú k politickému vývoju spoloènosti. Pôsobia ako jed otravujúci

ovzduie a vyvolávajúci pritom túbu po odplate. Demokratická spoloè-

nos vo vlastnom záujme nemôe tolerova takéto vystúpenie.

29. The Court reiterates that, subject to paragraph 2 of Article 10 of the

Convention, freedom of expression is applicable not only to information

and ideas that are favourably received or regarded as inoffensive or as a

matter of indifference, but also to those that offend, shock or disturb.

29. Súd znovu zopakoval, e pod¾a èlánku 10 ods. 2 Dohovoru je slobo-

da prejavu prípustná nielen pre informácie a mylienky prijímané klad-

ne alebo povaované za neútoèné alebo ako veci ¾ahostajné, ale aj pre tie,

ktoré sú útoèné, okujú alebo spôsobujú rozruch.

These principles are of particular importance with regard to the press.

While it must not overstep the bounds set, inter alia, for the protection of

the reputation of others, its task is nevertheless to impart information

and ideas on political issues and on other matters of general interest.

Tieto princípy majú obzvlá význam vo vzahu k tlaèi. Zatia¾ èo tlaè

nesmie prekroèi sféru stanovenú, inter alia, pre ochranu povesti iných jej

úlohou je napriek tomu sprostredkova informácie a mylienky o politic-

kých otázkach a ïalích veciach veobecného záujmu.

As to the limits of acceptable criticism, they are wider with regard to a

politician acting in his public capacity than in relation to a private indivi-

dual. A politician inevitably and knowingly lays himself open to close scru-

tiny of his every word and deed by both journalists and the public at large,

and he must display a greater degree of tolerance, especially when he

himself makes public statements that are susceptible of criticism. He is

certainly entitled to have his reputation protected, even when he is not

acting in his private capacity, but the requirements of that protection have

to be weighed against the interests of open discussion of political issues,

since exceptions to freedom of expression must be interpreted narrowly

(see, in particular, the Oberschlick v. Austria (no. 1) judgment of 23 May

1991, Series A no. 204, pp.25-26, §§ 57-59, and the Vereinigung demokra-

tischer Soldaten Österreichs and Gubi v. Austria judgment of 19 December

1994, Series A no. 302, p. 17, § 37).

Pokia¾ ide o hranice prípustnej kritiky, tieto sú irie vo vzahu k politi-

kovi, konajúcemu vo svojej verejnej funkcii, ako vo vzahu k súkromnej

osobe. Politik sám nevyhnutne a vedome otvorene vystavuje podrobnému

skúmaniu zo strany novinárov a irokej verejnosti kadé svoje slovo a sku-

tok a musí prejavi väèiu mieru tolerancie, najmä ak on osobne robí verej-

né vyhlásenia, ktoré pripúajú kritiku. Istotne má právo na ochranu svojej

povesti, dokonca i vtedy keï nekoná ako súkromná osoba, ale potreba ta-

kejto ochrany musí by v rovnováhe so záujmami otvorenej diskusie o poli-

tických problémoch, pretoe výnimky zo slobody prejavu musia by inter-

pretované presne (pozri tento rozsudok ods. 29). (pozri najmä Oberschlick

v. Rakúsko (è.1), rozsudok z 23. marca 1991, Séria A, è. 204, str. 25-26, ods.

57-59 a Vereinigung demokratischer Soldaten Österreichs a Gubi v. Rakú-

sko, rozsudok z 19. decembra 1994, Séria A, è. 302, str. 17, ods. 37).

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

45

44

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

30. Súd poznamenal, e pán Oberschlick bol obalovaný z uráky pána

Haidera za to, e ho nazval Trottel v nadpise a v hlavnej èasti textu èlánku,

ktorý bol uverejnený v èasopise Forum. Pod¾a názoru krajinského súdu vý-

raz samotný bol urálivý a jeho samotné pouitie bolo dostatoèné na spra-

vodlivé obalovanie (pozri odsek 12). Pre viedenský Odvolací súd samotný

fakt, e daný výraz sa objavil aj v nadpise èlánku, pôsobil urálivo, nako¾ko

èitatelia, ktorí neèítali ani èlánok, ani prejav pána Haidera a komentár k

nemu, by neboli spájali tento výraz s tým, èo pán Haider povedal, ale s jeho

s vlastnou osobou (pozri odsek 18).

30. The Court notes that Mr Oberschlick was convicted for having

insulted Mr Haider by describing him as a Trottel in the title and in the

main body of the article he published in Forum. The Regional Court

considered that the word itself was insulting and that its mere use was

enough to justify the conviction (see paragraph 12 above). The Vienna

Court of Appeal took the view that the mere fact that the word in question

also appeared in the title of the article made it insulting since readers who

had read neither the article nor Mr Haiders speech and the comments on

it would link the word not with what Mr Haider had said but with his own

person (see paragraph 18 above).

31. Súd nesúhlasil. V tejto súvislosti zdôraznil, e prijaté súdne rozhod-

nutia sa musia skúma vo svetle prípadu ako celku, zahàòajúc uverejnený

èlánok saovate¾a a okolnosti, na základe ktorých bol napísaný (pozri u

spomínaný rozsudok Oberschlick (è. 1), str. 26, ods. 60).

31. The Court disagrees. It wishes to point out in this connection that

the judicial decisions challenged before it must be considered in the light

of the case as a whole, including the applicants article and the circumstan-

ces in which it was written see the Oberschlick (no. 1) judgment cited

above, p. 26, § 60).

Najdôleitejou skutoènosou z toho je prejav pána Haidera, o ktorom

informoval pán Oberschlick v svojom èlánku. Tvrdiac po prvé, e vetci vo-

jaci, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, bojovali za mier a slobodu, bez

rozdielu na strane akého tátu sa vojny zúèastnili a prispeli k zaloeniu a

budovaniu dnenej demokratickej spoloènosti a podotknúc po druhé, e

len tí, ktorí riskovali ivoty v tejto vojne, sú oprávnení poíva slobodu pre-

javu, mal pán Haider jasný úmysel vyvola provokácie a spôsobi následný

vznik prudkých reakcií.

The most important of these is Mr Haiders speech, which Mr Ober-

schlick was reporting on in his article. In claiming, firstly, that all the

soldiers who had served in the Second World War, whatever side they had

been on, had fought for peace and freedom and had contributed to foun-

ding and building todays democratic society and in suggesting, secondly,

that only those who had risked their lives in that war were entitled to enjoy

freedom of opinion, Mr Haider clearly intended to be provocative and

consequently to arouse strong reactions.

32. Pokia¾ ide o èlánok pána Oberschlicka, tento bol uverejnený so spo-

mínaným prejavom a èlánkom spisovate¾a, ktorý tie reagoval na to, èo pán

Haider povedal. V svojom èlánku saovate¾ struène vysvet¾oval, asi v 20

riadkoch, preèo ho podnietili slová pána Haidera. aby dal prednos názvu

Trottel pred názvom nacista najmä preto, nako¾ko v svojom prejave sa

pán Haider sám vylúèil z poívania slobody prejavu.

32. As to Mr Oberschlicks article, it was published together with the

speech in question and an article by a writer who was also reacting to what

Mr Haider had said. In his article the applicant briefly explained, in some

twenty lines, why Mr Haiders remarks had prompted him to describe him

as a Trottel rather than as a Nazi mainly because in his speech Mr Haider

had excluded himself from enjoying any freedom of opinion.

33. Pod¾a názoru Súdu èlánok saovate¾a, a najmä slovo Trottel, mono

urèite povaova za polemické, ale na základe toho nepredstavujú bezdô-

vodný osobný útok, pretoe autor dal k nim objektívny zrozumite¾ný vý-

klad odôvodnený prejavom pána Haidera, ktorý bol sám o sebe provokatív-

ny. Ako taký sa stal èasou politickej diskusie vyprovokovanej prejavom pá-

na Haidera a predstavuje názor, ktorého pravdivos nepodlieha dôkazu. Ta-

kýto názor môe by neprimeraný, najmä ak chýba akýko¾vek faktický zá-

klad, ale vo svetle vetkých uvedených úvah v tomto prípade tomu tak ne-

bolo (pozri ako posledný relevantný rozsudok De Haes and Gijsels proti

Belgicku, rozhodnutie zo dòa 24. februára 1997, Reports of Judgments and

Decisions 1997-.., str. ..., § 47).

33. In the Courts view, the applicants article, and in particular the

word Trottel, may certainly be considered polemical, but they did not on

that account constitute a gratuitous personal attack as the author provi-

ded an objectively understandable explanation for them derived from Mr

Haiders speech, which was itself provocative. As such they were part of the

political discussion provoked by Mr Haiders speech and amount to an

opinion, whose truth is not susceptible of proof. Such an opinion may,

however, be excessive, in particular in the absence of any factual basis, but

in the light of the above considerations that was not so in this instance

(see, as the most recent authority, the De Haes and Gijsels v. Belgium

judgment of 24 February 1997, Reports of Judgments and Decisions

1997-.., p. ..., § 47).

34. Je pravdou, e nazva na verejnosti politika Trottel ho môe urazi.

V tomto prípade vak tento výraz nebol neprimeraný rozhorèeniu vedome

vyvolanému pánom Haiderom. Èo sa týka polemického tónu èlánku, ktorý

34. It is true that calling a politician a Trottel in public may offend him.

In the instant case, however, the word does not seem disproportionate to

the indignation knowingly aroused by Mr Haider. As to the polemical tone

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

47

46

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

of the article, which the Court should not be taken to approve, it must be

remembered that Article 10 protects not only the substance of the ideas

and information expressed but also the form in which they are conveyed

(see among other authorities, the Oberschlick (no. 1) judgment cited

above, p. 15, § 57).

by si Súd nemal predsavzia preverova, je treba podotknú, e èlánok 10

Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrenia mylienok a informácií, ale

tie formu, v ktorej sú vyjadrené (pozri okrem iných rozhodnutí u spomí-

naný rozsudok Oberschlick (è. 1, str. 15, ods. 57).

35. In conclusion, the Court considers that the necessity of the interfe-

rence with the exercise of the applicants freedom of expression has not

been shown.

35. Na záver Súd kontatuje, e nebola preukázaná nutnos zasahova-

nia do slobody prejavu saovate¾a.

There has therefore been a breach of Article 10.

Preto tu dolo k porueniu èlánku 10 Dohovoru.

II. APPLICATION OF ARTICLE 50 OF THE CONVENTION

II. UPLATNENIE ÈLÁNKU 50 DOHOVORU

36. Article 50 of the Convention provides:

36. Èlánok 50 Dohovoru ustanovuje:

If the Court finds that a decision or a measure taken by a legal authority or

any other authority of a High Contracting Party is completely or partially in conflict

with the obligations arising from the ...Convention, and if the internal law of the said

Party allows only partial reparation to be made for the consequences of this decision

or measure, the decision of the Court shall, if necessary, afford just satisfaction to the

injured party.

Ak Súd zistí, e rozhodnutie alebo opatrenie súdneho alebo kadého iného or-

gánu Vysokej zmluvnej strany je úplne alebo èiastoène v rozpore so záväzkami vy-

plývajúcimi z tohto Dohovoru, a ak vnútrotátne právo tejto strany umoòuje len

èiastoèné odstránenie dôsledkov takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, rozhodnutie

Súdu prizná v prípade potreby pokodenej strane spravodlivé zadosuèinenie.

A. Pecuniary damage

A. Peòaná koda

37. Mr Oberschlick sought 23,394.80 Austrian schillings (ATS) in

respect of pecuniary damage, that is to say reimbursement of the fine and

of Mr Haiders costs for court fees and legal representation, which the

applicant was ordered to pay by the Vienna Court of Appeal (see paragraph

18 above).

37. Pán Oberschlick iada 233 94,80 rakúskych ilingov (ATS) ako fi-

nanènú kodu, t. j. náhradu pokuty a nákladov pána Haidera na súdne tro-

vy a právne zastupovanie, ktoré mu viedenský Odvolací súd uloil zaplati

(pozri odsek 18).

38. The Government agreed in the event of a finding that there had

been a violation. The Delegate of the Commission made no observations.

38. Vláda s tým súhlasila, ak sa rozhodne, e dolo k porueniu. Zástup-

ca Komisie sa nevyjadril.

39. As payment by the applicant of the sums in question was a direct

consequence of his wrongful conviction, the Court considers the claim

justified.

39. Pretoe saovate¾ mal zaplati uvedené sumy v dôsledku nespráv-

neho obalovania, povaoval Súd jeho nárok za oprávnený.

B. Costs and expenses

B. Náklady a výdavky

40. Mr Oberschlick sought ATS 194,998.84 in respect of the costs and

expenses relating to his legal representation in the domestic courts and

before the Convention institutions.

40. Pán Oberschlick iada 194 998,84 rakúskych ilingov, ktoré predsta-

vujú náklady a výdavky na jeho právne zastúpenie pre vnútrotátnymi súd-

mi a pred orgánmi Dohovoru.

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

49

48

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

41. The Government agreed to pay ATS 132,000 if a violation was

found. The Delegate of the Commission made no observations.

41. Vláda súhlasila so zaplatením 132 000 rakúskych ilingov, ak sa pre-

ukáe poruenie. Zástupca Komisie sa nevyjadril.

42. Making its assessment on an equitable basis, the Court awards the

applicant ATS 150,000 under this head.

42. Pokladajúc tieto odhady za spravodlivý základ, Súd priznal saova-

te¾ovi 150 000 rakúskych ilingov.

C. Default interest

C. Neplnenie záväzku

43. According to the information available to the Court, the statutory

rate of interest applicable in Austria at the date of adoption of the present

judgment is 4% per annum.

43. Pod¾a informácie, ktorá je k dispozícii Súdu, je zákonná výka úro-

kovej sadzby v Rakúsku v èase prijatia tohto rozhodnutia 4 % roène.

FOR THESE REASONS, THE COURT

Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD

1. Holds by seven votes to two that there has been a breach of Article 10 of

1. Rozhodol siedmimi hlasmi ku dvom, e dolo k porueniu èlánku 10 Do-

the Convention;

hovoru;

2. Holds unanimously

2. Rozhodol jednomyse¾ne, e

a. that the respondent State is to pay the applicant, within three

months, 23,394 (twenty-three thousand, three hundred and ninety-

four) Austrian schillings and (80) eighty groschen in respect of pecu-

niary damage and 150,000 (one hundred and fifty thousand) schil-

lings for costs and expenses;

a) prísluný tát je povinný zaplati saovate¾ovi do troch mesiacov

23 394 (slovom dvadsatritisíc tristodevädesiattyri) rakúskych i-

lingov a (80) osemdesiat groov ako peòanú kodu a 150 000 (sto-

pädesiattisíc) rakúskych ilingov ako náhradu nákladov a výdavkov;

b. that simple interest at an annual rate of 4% shall be payable from

the expiry of the above-mentioned three months until settlement.

b) úrok vo výke 4 % roène bude splatný dòom uplynutia uvedených

troch mesiacov do zaplatenia;

3. Dismisses unanimously the remainder of the claim for just satisfaction.

3. Zamieta jednohlasne zvyok aloby na spravodlivé zadosuèinenie.

Herbert PETZOLD

Rolv RYSSDAL

Herbert PETZOLD

Rolv RYSSDAL

Registrar

Prezident

registrátor

prezident

V súlade s èlánkom 51 ods. 2 Dohovoru a pravidla 55 ods. 2 Pravidiel

Súdu B je odliný názor pána Matschera, ku ktorému sa pripája pán Thór

Vilhjálmsson, priloený k tomuto rozsudku.

In accordance with Article 51 § 2 of the Convention and Rule 55 para-

graph 2 of Rules of Court B, the dissenting opinion of Mr Matscher, joined

by Mr Thór Vilhjálmsson, is annexed to this judgment.

O B E R S C H L I C K ve r s u s T H E AU S T R I A ( n o . 2 )

51

50

O B E R S C H L I C K p r ot i R A K Ú S K U ( è . 2 )

DISSENTING OPINION OF JUDGE MATSCHER,

JOINED BY JUDGE THÓR VILHJÁLMSSON

ODLINÝ NÁZOR SUDCU MATSCHERA,

KU KTORÉMU SA PRIPÁJA

SUDCA THÓR VILHJÁLMSSON

Nemôem súhlasi ani s odôvodnením väèiny Komory ani so záverom,

ku ktorému dospeli. Nezobrali do úvahy základný rozdiel medzi kritikou

alebo hodnotiacim úsudkom na jednej strane a urákou na druhej strane;

prvé dva pojmy sú chránené slobodou prejavu zaruèenou èlánkom 10 Do-

hovoru, ktorým vak uráka nie je chránená.

I cannot concur in either the reasoning of the majority of the Chamber

or the conclusion they have reached. They have ignored the fundamental

distinction between a criticism or value judgment, on the one hand and an

insult on the other; the first two are covered by the freedom of expression

secured in Article 10 of the Convention, whereas an insult is not.

Pán Oberschlick a Forum mohli slobodne tvrdo kritizova poznámky

pána Haidera uvedené v jeho prejave, ktorý mal pri tradiènom stretnutí vo-

jenských vyslúilcov pri Ulrichsbergu v Korutánsku 7. októbra 1990. Navy-

e to, èo pán Haider pri tejto príleitosti povedal, bolo v podstate to isté, èo

hovoria obyèajne reèníci na takýchto podujatiach vo vetkých európskych

krajinách s vojenskou tradíciou.

Mr Oberschlick and Forum were at liberty to criticise severely Mr

Haiders remarks in his speech at the traditional ex-servicemens reunion

at the Ulrichsberg in Carinthia on 7 October 1990. Moreover, what Mr

Haider said on that occasion was in substance what speakers usually say at

such meetings in all the European countries where there is a military tradi-

tion.

To, èo urobil pán Oberschlick, nebola len kritika, pán Oberschlick za-

iel ïalej, vyslovil vulgárne uráky namierené proti pánu Haiderovi, keï ho

nazval Trottel (idiotom). Napriek úprimnej snahe prezentova veci odline,

priemerný èitate¾ musel pochopi slová pána Oberschlicka ako uráku ma-

júcu úmysel zosmieni pána Haidera.

Mr Oberschlick did not, however, simply criticise; he went further, utte-

ring vulgar insults aimed at Mr Haider, calling him a Trottel (idiot). Despite

an ingenious attempt to present things differently, the average reader must

have understood Mr Oberschlicks words as an insult intended toridicule

Mr Haider.

Kontext, v ktorom je uráka vyjadrená , nie je významný okrem prípa-

du, kde by ilo o okamitú reakciu na provokáciu alebo uráku (toto je

mylienka, ktorá tvorí základ § 115 ods. 3 rakúskeho Trestného zákona).

Toto sa v tomto prípade nestalo To, èo pán Haider povedal, sa stalo verejne

známym najneskôr deò po stretnutí 7. októbra 1990 a pán Oberschlick

publikoval svoj èlánok a v marci 1991, inak povedané pä mesiacov po tej-

to udalosti.

The context in which an insult is uttered is of no consequence, except

where it is held to be an immediate reaction to a provocation or affront

(this is the idea underlying Article 115 paragraph 3 of the Austrian Crimi-

nal Code). That was not the case here. What Mr Haider had said became

public knowledge at the latest on the day after the reunion of 7 October

1990 and Mr Oberschlick did not publish the article in question until

March 1991, in other words five months after the event.

Mono sa pýta, èi bolo pre politika múdre vznies sanos na uráku

tohto druhu. Ak sa vak dotknutá osoba (je jedno, èi je to politik, alebo ra-

dový obèan) cíti napadnutá, má právo tak urobi. Preto rakúske súdy uzna-

li pána Oberschlicka vinným, nako¾ko sa dopustil uráky tak, ako ju defi-

nuje § 115 ods. 1 rakúskeho Trestného zákona. Navye pokuta, ktorá bola

uloená pánu Oberschlickovi (l 000 rakúskych ilingov), bola malá, takpo-

vediac symbolická.

We may wonder if it was wise for a politician to lodge a complaint

about an insult of this kind. If, however, the person concerned (whether a

politician or an ordinary citizen) feels offended, he has the right to do so.

Accordingly, the Austrian courts had to find Mr Oberschlick guilty, given

that the offence of insult as defined in Article 115 paragraph 1 of the

Austrian Criminal Code had been made out. Moreover, the fine imposed

on Mr Oberschlick (ATS 1,000) was a small one, not to say a nominal one.

Odhliadnuc od tohto názoru, argumenty uvedené v bode 33 návrhu

rozsudku sotva obstoja, nako¾ko sa vzahujú len na hodnotiace úsudky, ale

uráka nemôe by nikdy hodnotiacim úsudkom.

Looked at from this point of view, the arguments set out in paragraph

33 of the draft judgment are not valid, as they apply only to value

judgments, and an insult can never be a value judgment.

Nakoniec cie¾om èlánku 10 Dohovoru je pod¾a môjho názoru umoni

skutoènú výmenu mylienok, nie chráni primitívny, tvrtoradý urnaliz-

mus, ktorý nemá takú kvalitu, aby mohol prezentova seriózne argumenty

a ktorý sa uchy¾uje k provokácii a bezdôvodným urákam, aby upútal po-

tencionálnych èitate¾ov bez toho aby prispel k výmene názorov hodných

svojho mena.

Lastly, the purpose of Article 10 of the Convention, in my opinion, is to

allow a real exchange of ideas, not to protect primitive, fourth-rate journa-

lism which, not having the qualities required to present serious arguments,

has recourse to provocation and gratuitous insults to attract potential

readers, without making any contribution to an exchange of ideas worthy

of the name.