L I N G E N S c o n t r e L AU T R I C H E
65
64
L I N G E N S p r ot i R A K Ú S K U
contrôle européen portant à la fois sur la loi et sur les décisions qui
lappliquent, même quand elles émanent dune juridiction indépendante
(arrêt Sunday Times du 26 avril 1979, série A n° 30, p. 36, par. 59). La Cour a
donc compétence pour statuer en dernier lieu sur le point de savoir si une
restriction ou sanction se concilie avec la liberté dexpression que sau-
vegarde larticle 10 (ibidem).
skou kontrolou, ktorá sa týka zákona a zároveò rozhodnutí, ktoré ho apli-
kujú, a to aj keï sú vydané nezávislým súdnictvom (rozsudok vo veci Sunday
Times z 26. apríla 1979, Séria A, è. 30, str. 36, ods. 59). V koneènom dôsledku
má teda Súd právomoc rozhodnú o tom, èi sú obmedzenia alebo san-
kcie v súlade so slobodou prejavu, ktorú ochraòuje èlánok 10 (ibidem).
40. Dans lexercice de son pouvoir de contrôle, la Cour ne saurait se
borner à examiner isolément les décisions judiciaires incriminées; il lui faut
les considérer à la lumière de lensemble de laffaire, y compris les articles
reprochés au requérant et le contexte dans lequel ils avaient été rédigés (vo-
ir, mutatis mutandis, larrêt Handyside du 7 décembre 1976, série A n° 24, p. 23,
par. 50). Il lui incombe de déterminer si lingérence attaquée devant elle de-
meurait proportionnée au but légitime poursuivi et si les motifs invo-
qués par les juridictions autrichiennes pour la justifier apparaissent perti-
nents et suffisants (arrêt Barthold précité, série A n° 90, p. 25, par. 55).
40. Pri výkone svojej kontrolnej právomoci by sa vak Súd nemohol ob-
medzi len na preskúmanie sporných súdnych rozhodnutí; musí ich skú-
ma vo svetle prípadu ako celku, vrátane èlánkov vytýkaných saovate¾ovi
a kontextu, v ktorom boli napísané (pozri mutatis mutandis, rozsudok vo veci
Handyside zo 7. decembra 1976, Séria A , è. 24, str. 23, ods. 50). Úlohou Súdu je
urèi, èi predmetný zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cie¾u
a èi dôvody, ktorých sa dovoláva rakúske súdnictvo na jeho ospravedlnenie,
boli relevantné a dostaèujúce (u spomínaný rozsudok vo veci Barthold, Sé-
ria A, è. 90, str. 25, ods. 55).
41. A cet égard, il échet de rappeler que la liberté dexpression, consacrée
par le paragraphe 1 de larticle 10, constitue lun des fondements essentiels
dune société démocratique, lune des conditions primordiales de son pro-
grès et de lépanouissement de chacun. Sous réserve du paragraphe 2, elle
vaut non seulement pour les informations ou idées accueillies avec fa-
veur ou considérées comme inoffensives ou indifférentes, mais aussi pour
celles qui heurtent, choquent ou inquiètent. Ainsi le veulent le pluralisme,
la tolérance et lesprit douverture sans lesquels il nest pas de société dé-
mocratique (arrêt Handyside précité, série A n° 24, p. 23, par. 49).
Ces principes revêtent une importance particulière pour la presse: si elle
ne doit pas franchir les bornes fixées en vue, notamment, de la protection
de la réputation dautrui, il lui incombe néanmoins de communiquer des
informations et des idées sur les questions débattues dans larène politique,
tout comme sur celles qui concernent dautres secteurs dintérêt public. A
sa fonction qui consiste à en diffuser sajoute le droit, pour le public, den
recevoir (voir, mutatis mutandis, larrêt Sunday Times précité, série A n° 30, p.
40, par. 65). La Cour ne peut accepter lopinion exprimée à ce sujet dans
larrêt de la cour dappel de Vienne, selon laquelle la presse a pour mission
de communiquer des informations, alors que leur interprétation doit être
laissée avant tout au lecteur...
41. V tomto oh¾ade treba pripomenú, e sloboda prejavu zaruèená
èlánkom 10 ods. 1, tvorí jeden z hlavných základov demokratickej spoloè-
nosti, jednu z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja kadého jed-
notlivca. S výhradou odseku 2 platí nielen pre informácie alebo mylien-
ky, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa povaujú za nekodné alebo indi-
ferentné, ale aj pre také, ktoré ve¾mi uráajú, okujú alebo znepokojujú.
Takto si to vyaduje pluralizmus, tolerancia a ve¾korysos, bez ktorých ne-
existuje demokratická spoloènos (u spomínaný rozsudok vo veci Handysi-
de, Séria A, è. 24, str. 23, ods. 49).
Tieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlaè: hoci tlaè nesmie
prekroèi hranice stanovené najmä na úèel ochrany povesti iných, predsa
jej len prislúcha rozirova informácie a mylienky o otázkach diskutova-
ných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných oblastí verejné-
ho záujmu. K jej funkcii, ktorá spoèíva v ich írení, sa pripája právo verej-
nosti prijíma tieto informácie a mylienky (pozri mutatis mutandis, u spomí-
naný rozsudok vo veci Sunday Times, Séria A, è. 30, str. 40, ods. 65). Súd nemôe
v tejto súvislosti akceptova názor vyjadrený v rozsudku viedenského odvo-
lacieho súdu, pod¾a ktorého poslaním tlaèe je rozirova informácie, zatia¾
èo ich interpretácia musí by ponechaná predovetkým na èitate¾ovi...
42. En outre, la liberté de la presse fournit à lopinion publique lun des
meilleurs moyens de connaître et juger les idées et attitudes des dirigeants.
Plus généralement, le libre jeu du débat politique se trouve au coeur même
de la notion de société démocratique qui domine la Convention tout entière.
Partant, les limites de la critique admissible sont plus larges à légard
dun homme politique, visé en cette qualité, que dun simple particulier: à
la différence du second, le premier sexpose inévitablement et consciem-
ment à un contrôle attentif de ses faits et gestes tant par les journalistes
que par la masse des citoyens; il doit, par conséquent, montrer une plus
grande tolérance. Assurément, larticle 10 par. 2 permet de protéger la répu-
tation dautrui, cestàdire de chacun. Lhomme politique en bénéficie lui
42. Navye, sloboda tlaèe poskytuje verejnosti jeden z najlepích pro-
striedkov, ako pozna a hodnoti mylienky a postoje vedúcich osobností.
Vo veobecnosti, sloboda politickej diskusie je dokonca jadrom pojmu de-
mokratická spoloènos, ktorý dominuje v celom Dohovore.
Z toho vyplýva, e hranice prijate¾nej kritiky sú irie u politika konajú-
ceho v tomto postavení ako u súkromnej osoby: na rozdiel od súkromnej
osoby sa politik nevyhnutne a vedome vystavuje pozornej kontrole svojich
èinov a konania ako zo strany novinárov, tak zo strany irej verejnosti;
v dôsledku toho politik musí prejavova viac tolerancie. Samozrejme, èlá-
nok 10 ods. 2 umoòuje chráni poves iných, èie kadého. Politik ho (t.j.
právo na ochranu povesti) poíva tie, a to aj vtedy, keï koná mimo rámca