7
10.  
I. S.  
proti SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
rozhodnutie  
Európskej komisie pre ¾udské práva  
zo 4. marca 1997  
(Na preklad sa použilo rozhodnutie Komisie,  
uverejnené v publikácii Európskej komisie pre ¾udské práva  
„DÉCISIONS ET RAPPORTS“, è. 88-B, Štrasburg,  
marec 1997)  
Preklad: Mgr. Zuzana Kupcová, PhD.  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
9
8
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
Èlánok 26 Dohovoru  
CHARAKTERISTIKA SAŽNOSTI  
1. Pod¾a judikatúry orgánov Dohovoru je na hodnotenie úèinnosti práv-  
neho prostriedku nápravy oh¾adne sažnosti na dåžku konania rozho-  
dujúce zisti, èi sa sažovate¾ môže sažova na vnútroštátnych súdoch  
a tým žiada konkrétnu nápravu, inými slovami povedané, zisti, èi  
právny prostriedok nápravy mohol napravi dôvody jeho sažnosti za-  
bezpeèením priamej a rýchlej, a nielen nepriamej ochrany práv, ktoré za-  
ruèuje èlánok 6 ods. 1 Dohovoru.  
Sažovate¾, slovenský štátny obèan, je úèastníkom obèianskoprávneho  
konania. Konanie sa zaèalo v novembri 1991 a ku dòu rozhodnutia Európ-  
skej komisie pre ¾udské práva o prijate¾nosti sažnosti, t. j. k 4. marcu 1997,  
nebolo právoplatne skonèené.  
Sažovate¾ vo svojej sažnosti podanej Európskej komisii pre ¾udské  
práva tvrdil, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v „primeranej lehote“ a že  
sudca, ktorý o òom rozhodoval na súde prvého stupòa, nebol ani nezávislý,  
ani nestranný. Pod¾a sažovate¾a tým došlo k porušeniu èlánku 6 ods. 1  
Dohovoru.  
2. Prislúcha vláde namietajúcej nevyèerpanie všetkých vnútroštátnych  
právnych prostriedkov nápravy, aby preukázala, že právny prostriedok  
nápravy bol úèinný a disponibilný ako v teórii, tak v praxi v danom èa-  
se, t. j., že bol dostupný, spôsobilý ponúknu sažovate¾ovi nápravu dô-  
vodov jeho sažnosti a že poskytoval rozumné vyhliadky na úspech.  
Európska komisia pre ¾udské práva vyhlásila sažnos týkajúcu sa dåžky  
konania za prijate¾nú. O podstate veci však nerozhodla. V rozhodnutí  
o prijate¾nosti sažnosti sa Komisia zaoberala aj splnením podmienky vy-  
èerpania všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy (èlánok  
26 Dohovoru) vo vzahu k sažnosti pod¾a § 17 ods. 1 zákona è. 80/1992  
Zb. v znení neskorších predpisov a k podnetu v zmysle èlánku 130 ods. 3  
Ústavy Slovenskej republiky.  
3. Na vyèerpanie všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy  
staèí, aby sažovate¾ využil právny prostriedok nápravy v podstate bez  
výslovného odkazu na špecifické ustanovenie zákona uvádzajúce tento  
právny prostriedok nápravy.  
Fakt, že sažovate¾ sa vo svojej sažnosti výslovne nedovolával zákona  
è. 80/1992 Zb., sa nemôže dotýka jeho úmyslu namieta proti dåžke ko-  
nania, a tak urýchli toto konanie.  
4. Podnet pod¾a èlánku 130 ods. 3 Ústavy SR, podaný na Ústavný súd SR,  
nie je úèinný právny prostriedok nápravy, pokia¾ ide o sažnos na ne-  
primeranú dåžku práve prebiehajúceho konania: tento právny prostrie-  
dok nápravy totiž môže podnieti vyhlásenie o neprimeranej dåžke ko-  
nania, neumožòuje však toto konanie urýchli.  
NAJVÝZNAMNEJŠIE PRÁVNE VETY  
Èlánok 6 ods. 1 Dohovoru  
1. Lehota, ktorú treba vzia do úvahy, nezaèala plynú od zaèatia reštituè-  
ného konania v novembri 1991, ale až od 18. marca 1992, t. j. od dátu-  
mu ratifikácie Dohovoru bývalou Èeskou a Slovenskou Federatívnou  
Republikou, a od jej uznania práva na individuálnu sažnos. Pri pre-  
skúmavaní primeranosti lehoty, ktorá uplynula od 18. marca 1992, tre-  
ba však bra do úvahy stav, v akom sa konanie nachádzalo do 18. marca  
1992.  
2. Komisia nemôže preskúma sažnos na nedostatok nezávislosti a ne-  
strannosti sudcu, kým sporné konanie nie je skonèené.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
11  
10  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
REQUÊTE N° 25006/94  
SAŽNOS È. 25006/94  
I. S. proti SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
I. S. c/RÉPUBLIQUE SLOVAQUE  
DÉCISION du 4 mars 1997 sur la recevabilité de la requête  
ROZHODNUTIE zo 4. marca 1997 o prijate¾nosti sažnosti  
(version raccoucie)  
(krátené)  
...  
...  
EN FAIT  
K FAKTOM  
Sažovate¾, slovenský štátny príslušník, narodený v roku 1956, je elek-  
trikár a býva v Žiline. Pred Komisiou ho zastupuje F. Feník, komerèný práv-  
nik v Žiline.  
Le requérant, ressortissant slovaque né en 1956, est électricien et domi-  
cilié à Žilina. Devant la Commission, il est représenté par Maître F. Feník,  
avocat d’affaires au barreau de Žilina.  
Fakty prípadu tak, ako ich strany uviedli, možno zhrnú takto:  
Les faits de la cause, tels qu’ils ont été exposés par les parties, peuvent se  
résumer comme suit.  
A. CIRCONSTANCES PARTICULIÈRES DE L’AFFAIRE  
A. OSOBITNÉ OKOLNOSTI SPORU  
Le 19 novembre 1991, le requérant et quatre autres personnes saisirent  
le tribunal de district (Okresný súd) de Žilina d’une demande en restitution  
de biens dirigée contre deux entreprises publiques. La première audience  
fut tenue le 23 mars 1992. Le 21 janvier 1993, le tribunal ordonna une  
inspection des lieux, à effectuer le 9 février 1993. A cette date, le tribunal  
demanda au requérant de désigner un nouveau défendeur. Le 8 mars 1993,  
le requérant demanda instamment au juge de statuer dans les meilleurs  
délais.  
Dòa 19. novembra 1991 sažovate¾ a štyri ïalšie osoby predložili  
Okresnému súdu v Žiline návrh na vydanie veci podaný proti dvom štát-  
nym podnikom. Prvé pojednávanie sa konalo 23. marca 1992. Dòa 21. ja-  
nuára 1993 súd nariadil obhliadku miesta na 9. februára 1993. V tento deò  
súd vyzval sažovate¾a, aby oznaèil nového odporcu. Dòa 8. marca 1993  
sažovate¾ naliehal na sudcu, aby rozhodol èo najskôr.  
Le 7 avril 1993, le requérant se plaignit au président du tribunal de  
district de Žilina des lenteurs de la procédure, invoquant les articles 5 et  
Dòa 7. apríla 1993 sa sažovate¾ sažoval predsedovi Okresného súdu  
v Žiline na prieahy v konaní, dovolávajúc sa § 5 a 6 zákona è. 335/1991 Zb.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
13  
12  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
o súdoch a sudcoch a § 6 Obèianskeho súdneho poriadku. Žiadal tiež vylú-  
èenie sudcu, pretože spochybòoval (sudcom bola žena) jeho sažnos na  
zbytoèné prieahy.  
6 de la loi n° 335/1991 sur les tribunaux et magistrats (Zákon o súdoch a  
sudcoch) et l’article 6 du Code de procédure civile (Obèiansky súdny poriadok).  
Il demanda également la récusation du juge au motif que la plainte pour  
retards inutiles la (le juge était une femme) mettait en cause.  
Dòa 31. mája 1993 Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol návrh na vy-  
lúèenie sudcu. Dòa 27. augusta 1993 bolo rozhodnutie doruèené sažovate-  
¾ovi. Dòa 25. novembra 1993 Najvyšší súd SR, namietajúc svoju neprísluš-  
nos, odmietol odvolanie sažovate¾a a vyhlásil, že rozhodnutie krajského  
súdu z 31. mája 1993 nepripúša odvolanie. Dòa 1. februára 1994 sa spis  
vrátil na Okresný súd v Žiline.  
Le 31 mai 1993, le tribunal régional (Krajský súd) de Banská Bystrica  
rejeta la demande de récusation du juge. Le 27 août 1993, le requérant  
reçut signification de la décision. Le 25 novembre 1993, la Cour suprême  
(Najvyšší súd), invoquant son incompétence, rejeta le recours du requérant  
et déclara que la décision du tribunal régional du 31 mai 1993 était insus-  
ceptible de recours. Le ler février 1994, le dossier fut renvoyé au tribunal de  
district de Žilina.  
Dòa 10. augusta 1993 sa sažovate¾ obrátil na Ministerstvo spravodli-  
vosti SR, keïže jeho sažnos na dåžku konania zostala bez odpovede. Táto  
nová sažnos bola postúpená predsedovi Okresného súdu v Žiline.  
Le 10 août 1993, le requérant saisit le ministère de la Justice, sa plainte  
relative à la durée de la procédure étant restée sans réponse. Cette nouvelle  
plainte fut transmise au président du tribunal de district de Žilina.  
Dòa 29. septembra 1993 predseda Okresného súdu v Žiline oznámil  
sažovate¾ovi, že jeho sažnos bola posúdená ako návrh na vylúèenie sudcu  
a že bola prejednaná bez zbytoèných prieahov. Konštatoval tiež, že nemož-  
no pokraèova v reštituènom konaní vzh¾adom na úmrtie jednej spoluna-  
vrhovate¾ky (15. mája 1993), pretože najskôr musí by skonèené osobitné  
konanie týkajúce sa dedièstva tejto spolunavrhovate¾ky.  
Le 29 septembre 1993, le président du tribunal de district de Žilina  
informa l’intéressé que sa plainte avait été assimilée à une demande de  
récusation du juge et qu’elle avait été traitée sans retard excessif. Il constata  
également qu’il était impossible de poursuivre la procédure en restitution  
en raison du décès d’une codemanderesse (le 15 mai 1993), la procédure  
séparée relative à la succession de celle-ci devant au préalable être conclue.  
Dòa 19. októbra 1993 v odpovedi na sažnos sažovate¾a z 10. augusta  
1993 predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil stanovisko pred-  
sedu Okresného súdu v Žiline.  
Le 19 octobre 1993, en réponse à la plainte du requérant du 10 août  
1993, le président du tribunal régional de Banská Bystrica confirma l’avis  
du président du tribunal de district de Žilina.  
Dòa 8. februára 1994 Okresný súd v Žiline znovu vyzval sažovate¾a, aby  
oznaèil nového odporcu, èo sažovate¾ urobil 16. februára 1994. Dòa 12.  
augusta 1994 súd oznámil sažovate¾ovi, že jeho oznaèenie je neúplné a vy-  
zval ho na jeho upresnenie v lehote do 7 dní. Sažovate¾ to splnil 19. augus-  
ta 1994.  
Le 8 février 1994, le tribunal de district de Žilina redemanda au requé-  
rant de désigner le nouveau défendeur, ce qu’il fit le 16 février 1994. Le  
12 août 1994, le tribunal informa le requérant que sa désignation était  
incomplète et l’invita à la préciser dans un délai de sept jours. Le requérant  
s’exécuta le 19 août 1994.  
Okresný súd v Žiline z procesných dôvodov odroèil pojednávanie z 26.  
apríla na 25. mája, z 25. mája na 31. mája, z 31. mája na 7. júna, zo 7. júna  
na 27. júna a z 27. júna na 15. septembra 1995.1 Sažovate¾ a jeho advokát  
neboli prítomní na pojednávaní 7. júna 1995.  
Les 26 avril, 25 et 31 mai, 7 et 27 juin 1995, le tribunal de district de  
Žilina renvoya respectivement l’affaire aux 25 et 31 mai, 7 et 27 juin et  
15 septembre 1995, pour raisons procédurales. Le requérant et son avocat  
n’étaient pas présents à l’audience du 7 juin 1995.  
Dòa 15. septembra 1995 Okresný súd v Žiline poveril znalca urèením  
hraníc danej parcely a vyhotovením plánu. Znalec predložil svoj posudok  
8. januára 1996.  
Le 15 septembre 1995, le tribunal de district de Žilina chargea un expert  
de délimiter le terrain en question et d’en dresser le plan. L’expert présenta  
son rapport le 8 janvier 1996.  
Dòa 18. januára 1996 súd znovu odroèil pojednávanie po vypoèutí spo-  
lunavrhovate¾ov.  
Le 18 janvier 1996, le tribunal renvoya de nouveau l’affaire, après avoir  
entendu les codemandeurs.  
Dòa 30. januára 1996 súd rozhodol v prospech sažovate¾a.  
Le 30 janvier 1996, il statua en faveur du requérant.  
1 Dòa 27. júna 1995 Okresný súd v Žiline odroèil pojednávanie na neurèito a nie na 15. sep-  
tembra 1995. Dòa 15. septembra 1995 Okresný súd v Žiline ustanovil znalca. Pozn. autora.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
15  
14  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
Il ressort des dernières déclarations du requérant que le 11 avril 1996,  
Z posledných podaní sažovate¾a vyplýva, že 11. apríla 1996 sa spoluna-  
vrhovatelia obrátili (t. j. podali odvolanie)2 na Krajský súd v Banskej Bystrici,  
ktorý 30. mája 1996 zrušil rozhodnutie z 30. januára 1996 a vrátil vec na  
Okresný súd v Žiline. Písomný text rozhodnutia bol doruèený Okresnému  
súdu v Žiline 4. októbra 1996 a sažovate¾ovi 26. novembra 1996.  
les codemandeurs saisirent le tribunal régional de Banská Bystrica, lequel,  
le 30 mai 1996, infirma la décision du 30 janvier 1996 et renvoya l’affaire  
devant le tribunal de district de Žilina. Le texte écrit de la décision fut  
signifié à celui-ci et au requérant respectivement les 4 octobre et 26 novem-  
bre 1996.  
B. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO A SÚDNA PRAX  
B. DROIT ET JURISPRUDENCE INTERNES PERTINENTS  
Èlánok 48 ods. 2 Ústavy SR znie takto:  
L’article 48 par. 2 de la Constitution est ainsi libellé:  
„Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytoèných priea-  
hov...“  
Toute personne a droit à ce que sa cause soit entendue publiquement, dans un  
délai raisonnable (...)“  
”
Pod¾a § 6 Obèianskeho súdneho poriadku súdy sú povinné prejednáva  
veci v súèinnosti so všetkými stranami tak, aby bola zabezpeèená rýchla a  
úèinná ochrana práv.  
En vertu de l’article 6 du Code de procédure civile, les tribunaux sont  
tenus d’examiner les affaires avec le concours de l’ensemble des parties,  
dans le souci d’une protection rapide et efficace des droits.  
V súlade s § 5 ods. 1 zákona è. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení  
neskorších predpisov sudcovia sú povinní najmä rozhodova bez prieahov.  
Pod¾a § 6 na orgány štátnej správy súdov sa možno obraca so sažnosami  
na prieahy v konaní.  
Conformément à l’article 5 par. 1 de la loi n° 335/1991 sur les tribu-  
naux et magistrats, dans sa teneur modifiée, les juges sont notamment  
tenus de statuer dans les meilleurs délais. En vertu de l’article 6, les autori-  
tés publiques chargées de l’administration de la justice peuvent être saisies  
d’une plainte relative aux lenteurs d’une procédure.  
Pod¾a § 17 ods. 1 zákona è. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov  
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sažností a o vo¾-  
bách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)3 sa každá fyzická alebo  
právnická osoba môže obráti na orgány štátnej správy súdov (Ministerstvo  
spravodlivosti SR, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR, predsedo-  
via a podpredsedovia krajských a okresných súdov), ak ide o sažnos na  
prieahy v konaní... V súlade s § 24 až 27 zákona príslušný orgán je povinný  
prešetri právne relevantné skutoènosti, a ak je to potrebné, vypoèu do-  
tknuté osoby. Sažnos musí by vybavená do dvoch mesiacov a sažovate¾  
musí by o spôsobe vybavenia písomne upovedomený. Po vybavení sažnos-  
ti predsedom okresného súdu má sažovate¾ právo požiada predsedu prí-  
slušného krajského súdu o prešetrenie vybavenia sažnosti.  
En vertu de l’article 17 par. 1 de la loi n° 80/1992 sur l’administration  
de la justice (Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej sprá-  
ve súdov, vybavovaní sažností a o vo¾bách prísediacich), toute personne physi-  
que ou morale peut saisir les autorités de l’Etat chargées de l’administra-  
tion de la justice (le ministère de la Justice, le président et le vice-président  
de la Cour suprême, et les présidents et vice-présidents des tribunaux régio-  
naux et de district) d’une plainte relative aux lenteurs d’une procédure...  
Conformément aux articles 24 à 27 de la loi, l’autorité compétente est  
tenue d’établir les faits pertinents et, s’il y a lieu, d’entendre les intéressés.  
La plainte doit être examinée dans un délai de deux mois et le requérant  
informé par écrit de la conclusion. Après examen de la plainte par le prési-  
dent du tribunal de district, le requérant est en droit de demander au prési-  
dent du tribunal régional compétent de réexaminer la conclusion.  
2 Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Žiline z 30. januára 1996 podali odporcovia  
a nie navrhovatelia. V autentickom texte ide o zrejmú nepresnos. Pozn. autora.  
3 Zákon è. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe sú-  
dov, vybavovaní sažností a o vo¾bách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) bol viac-  
krát novelizovaný. V autentickom texte tento údaj chýba. Pozn. autora.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
17  
16  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
En vertu de l’article 130 par. 3 de la Constitution, la Cour constitution-  
Pod¾a èlánku 130 ods. 3 Ústavy SR Ústavný súd SR môže zaèa konanie  
aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie  
svojich práv.  
nelle (Ústavný súd) peut ouvrir la procédure sur une initiative (podnet) de  
personnes physiques ou morales qui se plaignent de la violation de leurs  
droits.  
Dans un arrêt du 25 octobre 1995, la Cour constitutionnelle a conclu à  
la violation du droit du demandeur de faire entendre sa cause dans un  
délai raisonnable, garanti par l’article 48 par. 2 de la Constitution.  
Vo svojom rozhodnutí z 25. októbra 1995 sa Ústavný súd SR uzniesol  
na tom, že došlo k porušeniu práva navrhovate¾a na prerokovanie jeho veci  
bez zbytoèných prieahov, ktoré zaruèuje èlánok 48 ods. 2 Ústavy SR.  
En application de l’article 18 de la loi n° 58/1969 sur la responsabilité à  
raison de décisions d’un organe d’Etat ou d’actes administratifs illégaux  
(”loi sur la responsabilité de l’Etat“), dans sa teneur modifiée, l’Etat est  
responsable à raison des actes administratifs illégaux des personnes qui  
remplissent des missions confiées aux organes de l’Etat.  
Pod¾a § 18 zákona è. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú  
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom4  
(zákon o zodpovednosti štátu) štát zodpovedá za nesprávny úradný postup  
tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov (t. j. „... za škodu spôsobenú v rámci  
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoloèenskej organizácie... nesprávnym  
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.“).  
GRIEFS  
DÔVODY SAŽNOSTI  
Le requérant se plaint que le juge qui a connu de son affaire n’était  
ni indépendante ni impartiale, et que sa demande en restitution de biens  
n’a pas fait l’objet d’une décision dans un délai raisonnable. Il allègue la  
violation de l’article 6 par. 1 de la Convention.  
Sažovate¾ sa sažuje, že sudca, ktorý rozhodoval o jeho veci, nebol ani  
nezávislý, ani nestranný a že o jeho návrhu na vydanie veci nebolo rozhod-  
nuté v primeranej lehote. Dovoláva sa porušenia èlánku 6 ods. 1 Dohovoru.  
...  
...  
PRÁVO  
EN DROIT  
1. Dovolávajúc sa èlánku 6 ods. 1 Dohovoru sa sažovate¾ sažuje, že  
o jeho návrhu na vydanie veci nebolo rozhodnuté v primeranej lehote.  
1. Invoquant l’article 6 par. 1 de la Convention, le requérant se plaint  
que sa demande en restitution de biens n’a pas fait l’objet d’une décision  
dans un délai raisonnable.  
Èlánok 6 ods. 1 Dohovoru v príslušnom ustanovení znie takto:5  
L’article 6 par. 1 de la Convention, en ses dispositions pertinentes, est  
ainsi libellé:  
„Každý má právo na to, aby jeho vec bola prejednaná... v primeranej lehote tri-  
bunálom... ktorý rozhodne spory o jeho právach a povinnostiach obèianskeho cha-  
rakteru...“  
”Toute personne a droit à ce que sa cause soit entendue (...) dans un délai  
raisonnable, par un tribunal (...) qui décidera (...) des contestations sur ses droits et  
obligations de caractère civil (...)“  
4
Zákon è. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu  
alebo jeho nesprávnym úradným postupom nebol k 1. januáru 1998 novelizovaný. V auten-  
tickom texte ide o zrejmú nepresnos. Pozn. autora.  
5 Ide o doslovný preklad z francúzskeho autentického textu, ktorý sa odlišuje od doslovné-  
ho prekladu z anglického autentického textu použitého v predchádzajúcich èíslach bulleti-  
nu. Pozn. autora.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
19  
18  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
Le Gouvernement fait valoir en premier lieu que la requête échappe à la  
Vláda v prvom rade zdôrazòuje, že sažnos sa vymyká z príslušnosti  
Komisie ratione temporis, pokia¾ sa týka udalostí pred 18. marcom 1992, dá-  
tumom ratifikácie Dohovoru bývalou Èeskou a Slovenskou Federatívnou  
Republikou.  
compétence ratione temporis de la Commission, pour autant qu’elle porte  
sur des événements antérieurs au 18 mars 1992, date de la ratification de la  
Convention par l’ex-République fédérative tchèque et slovaque.  
Le Gouvernement soutient en outre que le requérant n’a pas épuisé les  
voies de recours internes dont il disposait, et que la requête doit donc être  
déclarée irrecevable. Le requérant n’a pas déposé de plainte en vertu de  
l’article 17 par. 1 de la loi n° 80/1992 sur l’administration de la justice et  
n’a pas introduit d’initiative (podnet) comme l’y autorisait l’article 130  
par. 3 de la Constitution. A cet égard, le Gouvernement invoque un arrêt de  
la Cour constitutionnelle du 25 octobre 1995. Il ajoute que le constat, par  
la Cour constitutionnelle, de la violation d’une liberté ou d’un droit fonda-  
mental autorise l’intéressé à demander réparation au titre de la loi  
n° 58/1969.  
Vláda ïalej tvrdí, že sažovate¾ nevyèerpal všetky vnútroštátne právne  
prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii, a že sažnos teda musí by vy-  
hlásená za neprijate¾nú. Sažovate¾ nepodal sažnos pod¾a § 17 ods. 1 zá-  
kona è. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov a nepredložil podnet, ako ho na  
to oprávòoval èlánok 130 ods. 3 Ústavy SR. V tomto smere sa vláda dovolá-  
va rozhodnutia Ústavného súdu SR z 25. októbra 1995. A ešte k tomu do-  
dáva, že nález Ústavného súdu SR o porušení slobody alebo základného  
práva oprávòuje danú osobu žiada náhradu škody v zmysle zákona  
è. 58/1969 Zb.  
Le requérant affirme avoir épuisé les recours invoqués par le Gouverne-  
ment. Il déclare s’être plaint au président du tribunal de district de Žilina,  
le 7 avril 1993, des lenteurs de la procédure, invoquant les articles 5 et 6 de  
la loi n° 335/1991 sur les tribunaux et magistrats et l’article 6 du Code de  
procédure civile. Il a en même temps demandé la récusation du juge.  
Sažovate¾ tvrdí, že vyèerpal právne prostriedky nápravy, ktorých sa do-  
volávala vláda. Udáva, že 7. apríla 1993 sa sažoval predsedovi Okresného  
súdu v Žiline na prieahy v konaní, dovolávajúc sa § 5 a 6 zákona  
è. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a § 6 Obèianskeho súdneho poriadku.  
Súèasne žiadal vylúèenie sudcu.  
En réponse à l’allégation du Gouvernement selon laquelle sa plainte  
n’aurait pas été conforme aux dispositions de l’article 17 de la loi  
n° 80/1992, le requérant déclare que c’est le contenu de la demande qui est  
déterminant et non la disposition légale spécifique à laquelle elle renvoie. Il  
souligne qu’il a adressé sa plainte à la personne compétente, c’est-à-dire au  
président du tribunal de district de Žilina. En application de l’article 25 de  
la loi n° 80/1992, le délai légal pour examiner une plainte est de deux  
mois. Le président du tribunal de district de Žilina n’ayant pas répondu  
dans ce délai, le requérant a saisi, le 10 août 1993, le ministère de la Justice,  
qui a aussitôt adressé sa plainte au président du tribunal régional de  
Banská Bystrica. Le 29 septembre 1993, le président du tribunal de district  
de Žilina a répondu par courrier au représentant du requérant, précisant  
que sa plainte du 7 avril 1993 avait été assimilée à une demande de récusa-  
tion pour partialité du juge. Toutefois, le requérant souligne que cette  
lettre répondait à la plainte dont il avait saisi le ministère de la Justice, et  
non à sa plainte initiale déposée le 7 avril 1993.  
V odpovedi na tvrdenie vlády, pod¾a ktorého jeho sažnos údajne ne-  
zodpovedala ustanoveniam § 17 zákona è. 80/1992 Zb., sažovate¾ udáva,  
že rozhodujúci je práve obsah návrhu, a nie špecifické ustanovenie zákona,  
na ktoré odkazuje. Sažovate¾ zdôrazòuje, že svoju sažnos adresoval prí-  
slušnej osobe, t. j. predsedovi Okresného súd v Žiline. Pod¾a § 25 zákona  
è. 80/1992 Zb. je zákonom stanovená lehota na vybavenie sažnosti dva me-  
siace. Keïže predseda Okresného súdu v Žiline v tejto lehote neodpovedal,  
sažovate¾ sa 10. augusta 1993 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR,  
ktoré ihneï zaslalo jeho sažnos predsedovi Krajského súdu v Banskej  
Bystrici. Dòa 29. septembra 1993 predseda Okresného súdu v Žiline pí-  
somne odpovedal zástupcovi sažovate¾a, spresòujúc, že jeho sažnos zo  
7. apríla 1993 bola posúdená ako návrh na vylúèenie sudcu pre zaujatos.  
Sažovate¾ však zdôrazòuje, že tento list bol odpoveïou na sažnos, ktorú  
predložil Ministerstvu spravodlivosti SR, a nie na jeho pôvodnú sažnos  
podanú 7. apríla 1993.  
Quant à l’allégation du Gouvernement selon laquelle il n’a pas saisi la  
Cour constitutionnelle d’une initiative (podnet), le requérant fait valoir que  
la loi ne garantit pas expressément au demandeur le droit de réclamer  
effectivement la protection du droit que lui reconnaît l’article 48 par. 2 de  
la Constitution.  
Pokia¾ ide o tvrdenie vlády, pod¾a ktorého sažovate¾ nepredložil Ústav-  
nému súdu SR podnet, sažovate¾ zdôrazòuje, že zákon výslovne nezaruèu-  
je navrhovate¾ovi právo úèinne sa domáha ochrany práva, ktoré mu pri-  
znáva èlánok 48 ods. 2 Ústavy SR.  
La Commission rappelle que selon la jurisprudence des organes de la  
Convention, ce qui est déterminant pour apprécier l’efficacité d’un recours  
concernant un grief relatif à la durée d’une procédure, c’est de savoir si le  
requérant peut se plaindre devant les juridictions nationales en demandant  
Komisia pripomína, že pod¾a judikatúry orgánov Dohovoru je na hod-  
notenie úèinnosti právneho prostriedku nápravy oh¾adne sažnosti na dåž-  
ku konania rozhodujúce zisti, èi sa sažovate¾ môže sažova na vnútro-  
štátnych súdoch a tým žiada konkrétnu nápravu, inými slovami povedané,  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
21  
20  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
de ce fait une réparation concrète, en d’autres termes, de savoir si un recours  
pouvait porter remède à ses griefs en assurant une protection directe et rapi-  
de, et non seulement détournée, des droits garantis à l’article 6 par. 1 de la  
Convention (Cour eur. D.H., arrêt Deweer c. Belgique du 27 février 1980,  
série A n° 35, p. 16, par. 29). Il incombe au Gouvernement excipant du  
non-épuisement des voies de recours internes de démontrer que le recours  
était effectif et disponible tant en théorie qu’en pratique à l’époque des faits,  
c’est-à-dire qu’il était accessible, susceptible d’offrir au requérant le  
redressement de ses griefs, et qu’il présentait des perspectives raisonnables  
de succès (Cour eur. D.H., arrêt Akdivar et autres c. Turquie du 16 septem-  
bre 1996, par. 68, à paraître dans le Recueil des arrêts et décisions 1996).  
zisti, èi právny prostriedok nápravy mohol napravi dôvody jeho sažnosti  
zabezpeèením priamej a rýchlej, a nielen nepriamej ochrany práv, ktoré za-  
ruèuje èlánok 6 ods. 1 Dohovoru (ES¼P, rozsudok Deweer v. Belgicko, z 27.  
februára 1980, Séria A, è. 35, str. 16, ods. 29). Prislúcha vláde namietajúcej  
nevyèerpanie všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy, aby  
preukázala, že právny prostriedok nápravy bol úèinný a disponibilný ako  
v teórii, tak v praxi v danom èase, t. j., že bol dostupný, spôsobilý ponúknu  
sažovate¾ovi nápravu dôvodov jeho sažnosti a že poskytoval rozumné vy-  
hliadky na úspech (ES¼P, rozsudok Akdivar a iní v. Turecko zo 16. septem-  
bra 1996, ods. 68, vyjde v „Recueil des arrêts et décisions 1996“).  
S’agissant du recours administratif mentionné par le Gouvernement,  
c’est-à-dire la plainte prévue par l’article 17 par. 1 de la loi n° 80/1992 sur  
l’administration de la justice, la Commission constate que le requérant a  
exercé ce recours en substance. En effet, le 7 avril 1993, il s’est plaint au  
président du tribunal de district de Žilina des lenteurs de la procédure,  
invoquant les articles 5 et 6 de la loi n° 335/1991 et l’article 6 du Code de  
procédure civile. Le fait que le requérant n’ait pas expressément invoqué la  
loi n° 80/1992 dans sa plainte ne saurait préjuger de son intention de  
contester la durée de la procédure et, partant, d’activer celle-ci.  
Pokia¾ ide o administratívny právny prostriedok nápravy uvedený vlá-  
dou, t. j. o sažnos pod¾a § 17 ods. 1 zákona è. 80/1992 Zb. o štátnej sprá-  
ve súdov, Komisia konštatuje, že sažovate¾ tento právny prostriedok ná-  
pravy v podstate využil. Dòa 7. apríla 1993 sa totiž sažoval predsedovi  
Okresného súdu v Žiline na prieahy v konaní, dovolávajúc sa § 5 a 6 záko-  
na è. 335/1991 Zb. a § 6 Obèianskeho súdneho poriadku. Fakt, že sažova-  
te¾ sa vo svojej sažnosti výslovne nedovolával zákona è. 80/1992 Zb., sa ne-  
môže dotýka6 jeho úmyslu namieta proti dåžke konania, a tak urýchli to-  
to konanie.  
Concernant l’initiative (podnet), la Commission rappelle que ce recours,  
s’il peut donner lieu à une déclaration de durée excessive de la procédure,  
ne permet cependant pas d’accélérer l’instance en cours (N° 25189/94,  
Preložník c/République slovaque, déc. 15.1.97, non publiée).  
Èo sa týka podnetu Komisia pripomína, že tento právny prostriedok  
nápravy síce môže podnieti vyhlásenie o neprimeranej dåžke konania, ne-  
umožòuje však urýchli práve prebiehajúce konanie (è. 25189/94, Preložník  
v. Slovenská republika, rozhodnutie z 15.1.1997, nepublikované).  
Dans ces circonstances, la Commission estime qu’il n’a pas été établi  
que le requérant disposait ou dispose d’un recours effectif susceptible de  
lui offrir le redressement de ses griefs au regard de l’article 6 par. 1 de la  
Convention. Partant, la requête ne saurait être déclarée irrecevable pour  
non-épuisement des voies de recours internes.  
Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že sa nepreukázalo, že sažo-  
vate¾ disponoval alebo disponuje úèinným právnym prostriedkom nápravy  
spôsobilým ponúknu mu nápravu dôvodov jeho sažnosti vzh¾adom na  
èlánok 6 ods. 1 Dohovoru. Sažnos preto nemôže by vyhlásená za neprija-  
te¾nú pre nevyèerpanie všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov ná-  
pravy.  
Quant au bien-fondé de la requête, le Gouvernement prétend que la  
demande en restitution litigieuse soulevait des questions juridiques  
complexes. Selon lui, le tribunal de district de Žilina a examiné l’affaire  
sans retard excessif et rendu sa décision dans un délai raisonnable. La  
première audience a eu lieu le 23 mars 1992 et l’inspection des lieux a été  
ordonnée le 21 janvier 1993. D’autres audiences ont été tenues les 26 avril,  
25 et 31 mai, 7 et 27 juin 1995. Le 8 janvier 1996, un expert, désigné le  
15 septembre 1995, a présenté son rapport, et la décision a été rendue le  
30 janvier 1996. Le comportement du requérant a également contribué à la  
durée de la procédure. En particulier, le juge l’avait invité, le 9 février 1993,  
à modifier sa demande en restitution en l’étendant à un autre défendeur,  
ce qu’il n’a fait qu’un an et demi plus tard. Le requérant lui-même a refusé  
de coopérer avec le tribunal, ne répondant pas à ses demandes. En outre, il  
a formé un recours contre la décision du tribunal régional de Banská  
Bystrica, alors que celle-ci était insusceptible de recours.  
Pokia¾ ide o oprávnenos sažnosti, vláda tvrdí, že sporný reštituèný ná-  
vrh vyvolával zložité právne otázky. Pod¾a nej Okresný súd v Žiline prejed-  
nal vec bez zbytoèných prieahov a svoje rozhodnutie vyniesol v primeranej  
lehote. Prvé pojednávanie sa konalo 23. marca 1992 a obhliadka bola naria-  
dená 21. januára 1993. Ïalšie pojednávania sa konali 26. apríla, 25. a 31.  
mája, 7. a 27. júna 1995. Dòa 8. januára 1996 znalec, ustanovený 15. sep-  
tembra 1995, predložil svoj posudok a rozhodnutie bolo vynesené 30. ja-  
nuára 1996. Správanie sažovate¾a tiež prispelo k dåžke konania. Predovšet-  
kým v tom, že sudca ho 9. februára 1993 vyzval, aby svoj reštituèný návrh  
rozšíril voèi ïalšiemu odporcovi, èo sažovate¾ urobil až po jeden a pol ro-  
ku. Sám sažovate¾ odmietol spolupracova so súdom tým, že neodpovedal  
6 Originálne rozhodnutie o prijate¾nosti sažnosti podanej I. S. proti SR bolo vypracované  
v anglickom jazyku. Pri preklade tejto èasti vety sa vychádzalo, z dôvodu zachovania jej pres-  
ného významu, z anglického textu. Pozn. autora.  
I . S . c o n t r e L A R É P U B L I Q U E S L OVAQ U E  
23  
22  
I . S . p r ot i S L OV E N S K E J R E P U B L I K E  
na jeho výzvy. Navyše podal odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu  
v Banskej Bystrici, hoci toto rozhodnutie nepripúšalo odvolanie.  
Le requérant réfute les observations du Gouvernement. Il déclare que  
Sažovate¾ vyvracia námietky vlády. Vyhlasuje, že vec nie je taká zložitá,  
ako to tvrdí vláda. Tvrdí, že svoj návrh nezmenil medzi 9. februárom a 30.  
júnom 1993, pretože prvý odporca bol právnickou osobou a niè neodôvod-  
òovalo vtiahnu do konania tretieho odporcu. Pod¾a neho sažnosti na dåž-  
ku konania, ktoré predložil predsedovi Okresného súdu v Žiline, predsedo-  
vi Krajského súdu v Banskej Bystrici a Ministerstvu spravodlivosti SR, ako  
aj sažnos, ktorú podal Európskej komisii pre ¾udské práva, mali vplyv na  
priebeh piatich po sebe nasledujúcich pojednávaní, konaných v roku 1995  
na Okresnom súde v Žiline.  
l’affaire n’est pas aussi complexe que celui-ci le prétend. Il affirme ne pas  
avoir modifié sa demande entre le 9 février et le 30 juin 1993 parce que le  
premier défendeur était une personne morale et que rien ne justifiait  
d’impliquer le troisième défendeur dans la procédure. Selon lui, les plaintes  
relatives à la durée de la procédure dont il a saisi le président du tribunal  
de district de Žilina, le président du tribunal régional de Banská Bystrica et  
le ministère de la Justice, ainsi que la requête qu’il a introduite devant la  
Commission européenne des Droits de l’Homme, ont eu des répercussions  
sur le déroulement des cinq audiences successives tenues en 1995 devant le  
tribunal de district de Žilina.  
La Commission relève que la période à considérer n’a pas commencé  
dès l’ouverture de la procédure en restitution, en novembre 1991, mais  
seulement le 18 mars 1992, date de la ratification de la Convention par  
l’ex-République fédérative tchèque et slovaque et de sa reconnaissance du  
droit de requête individuel. Toutefois, pour vérifier le caractère raisonnable  
du laps de temps écoulé à partir du 18 mars 1992, il faut tenir compte de  
l’état où la procédure se trouvait alors (Cour eur. D.H., arrêt Baggetta c.  
Italie du 25 juin 1987 série A n° 119, p. 32, par. 20). La procédure est tou-  
jours pendante devant le tribunal de district de Žilina. La période à exami-  
ner s’étend donc sur quatre ans et onze mois.  
Komisia zdôrazòuje, že lehota, ktorú treba vzia do úvahy, nezaèala ply-  
nú od zaèatia reštituèného konania v novembri 1991, ale až od 18. marca  
1992, dátumu ratifikácie Dohovoru bývalou Èeskou a Slovenskou Federa-  
tívnou Republikou, a od jej uznania práva na individuálnu sažnos. Pri  
preskúmavaní primeranosti lehoty, ktorá uplynula od 18. marca 1992, tre-  
ba však bra do úvahy stav, v akom sa konanie vtedy (t. j. do 18. marca 1992)  
nachádzalo (ES¼P, rozsudok Baggetta v. Taliansko z 25. júna 1987, Séria A  
è. 119, str. 32, ods. 20). Konanie na Okresnom súde v Žiline nie je ešte  
skonèené. Lehota, ktorú treba posúdi, trvá teda už štyri roky a jedenás  
mesiacov.  
A la lumière des critères dégagés par la jurisprudence des organes de la  
Convention sur la notion de ”délai raisonnable“ et compte tenu de  
l’ensemble des éléments en sa possession, la Commission estime qu’il y a  
lieu de procéder à un examen du bien-fondé de la requête.  
Komisia sa domnieva, že vo svetle kritérií ustálených judikatúrou orgá-  
nov Dohovoru k pojmu „primeraná lehota“ a vzh¾adom na všetky poznat-  
ky, ktorými disponuje, treba pristúpi k preskúmaniu oprávnenosti saž-  
nosti.  
2. Le requérant se plaint également, sur le terrain de l’article 6 par. 1 de  
la Convention, que le juge qui a connu de son affaire n’était ni indépen-  
dante ni impartiale.  
2. Sažovate¾ sa rovnako sažuje pod¾a èlánku 6 ods. 1 Dohovoru, že  
sudca, ktorý rozhodoval o jeho veci, nebol ani nezávislý, ani nestranný.  
La Commission constate que la procédure en restitution est toujours  
pendante devant le tribunal de Žilina. Le grief du requérant est donc  
prématuré.  
Komisia konštatuje, že reštituèné konanie na súde v Žiline nie je ešte  
skonèené. Sažnos sažovate¾a je teda predèasná.  
Il s’ensuit que cette partie de la requête doit être rejetée, en application  
de l’article 27 de la Convention.  
Z toho vyplýva, že táto èas sažnosti musí by odmietnutá pod¾a èlán-  
ku 27 Dohovoru.  
Par ces motifs, la Commission, à la majorité,  
Z týchto dôvodov Komisia väèšinou  
DÉCLARE RECEVABLE, tous moyens de fond réservés, le grief du  
requérant relatif à la durée de la procédure civile ;  
VYHLASUJE ZA PRIJATE¼NÚ sažnos sažovate¾a na dåžku obèian-  
skoprávneho konania s výhradou stanoviska k meritu veci;  
DÉCLARE LA REQUÊTE IRRECEVABLE pour le surplus.  
VYHLASUJE SAŽNOS ZA NEPRIJATE¼NÚ v zostatku.